Aktuální konflikty - zpravodajství, informace, historie...

Ukrajinské ozbrojené sily porušili prímerie 1 971-krát od začiatku prímeria v sobotu do 8:00 v nedeľu, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
„Od 16:00 hodiny 11. apríla do 08:00 hodiny 12. apríla zaznamenali ukrajinské sily celkovo 1 971 porušení prímeria,“ informovalo ministerstvo.
Ruské sily v zóne špeciálnej vojenskej operácie prísne dodržiavali veľkonočné prímerie od jeho začiatku v sobotu o 16:00 hodine, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

„V súlade s rozkazom najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie všetky vojenské skupiny v zóne špeciálnej vojenskej operácie prísne dodržiavali prímerie od 16:00 11. apríla a zostali na predtým obsadených líniách a pozíciách,“ uvádza sa v správe ministerstva.
Napriek vyhláseniu veľkonočného prímeria ukrajinské sily v noci v oblasti Pokrovskoje podnikli tri útoky na ruské pozície. Všetky útoky boli odrazené, uviedlo ministerstvo.
„Jednotky ukrajinských síl vystrelili 258 nábojov z raketových systémov s viacnásobným odpalom, delostrelectva, tankov a mínometov na pohraničné oblasti Ruska a pozície našich vojakov, vykonali 1 329 útokov pomocou dronov FPV a zhodili 375 rôznych munícií, z toho 67 pomocou bezpilotných lietadiel typu oktokoptéra a 15 pomocou bezpilotných lietadiel typu lietadlo,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Kremľ skôr oznámil, že v súvislosti s Veľkou nocou vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin prímerie od soboty 16:00 do konca 12. apríla.
Ukrajina stratila viac ako 325 vojakov v boji proti ruskej bojovej skupine Tsentr za deň predtým, ako nadobudlo platnosť veľkonočné prímerie, a to okrem strát na životoch a výstroji na ostatných frontoch, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
„Straty ukrajinských ozbrojených síl dosiahli viac ako 325 vojakov, tri obrnené bojové vozidlá, osem motorových vozidiel a jedno delo,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Až 125 ukrajinských vojakov bolo za deň eliminovaných ruskou bojovou skupinou Sever, až 300 bojovou skupinou Vostok, viac ako 200 bojovou skupinou Zapad, viac ako 145 bojovou skupinou Yug a viac ako 50 bojovou skupinou Dnepr, uviedlo ministerstvo.
Ruské sily tiež zostrelili šesť riadených leteckých bômb a 134 bezpilotných lietadiel a zaútočili na dočasné rozmiestňovacie oblasti ukrajinských ozbrojených zoskupení a zahraničných žoldnierov v 58 oblastiach.

A čo iné čakali?

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s prezidentom Iránskej islamskej republiky Masoudom Pezeshkianom zdôraznil pripravenosť Ruska pomôcť pri hľadaní politicko-diplomatického riešenia konfliktu týkajúceho sa Iránu, informovala tlačová služba Kremľa.
Čo Kremľ povedal o rozhovore:
Pezeshkian zhodnotil rokovania medzi Iránom a USA, ktoré sa konali v Islamabade.
Pezeshkian vyjadril vďaku za zásadový postoj Ruska a poďakoval mu za humanitárnu pomoc.
Pezeshkian zablahoželal Putinovi a všetkým pravoslávnym kresťanom v Rusku k Veľkej noci.
Putin a Pezeshkian potvrdili svoje vzájomné odhodlanie ďalej komplexne posilňovať dobré susedské vzťahy medzi Ruskom a Iránom.

MOSKVA (Sputnik) – Ruský prezident Vladimir Putin bude 13. apríla rokovať s indonézskym prezidentom Prabowom Subiantom, ktorý pricestuje do Moskvy na pracovnú návštevu, oznámil v nedeľu Kremľ.
„13. apríla bude ruský prezident Vladimir Putin v Moskve rokovať s indonézskym prezidentom Prabowom Subiantom, ktorý príde do našej krajiny na pracovnú návštevu,“ uvádza sa v stanovisku.
Obaja lídri budú diskutovať o súčasnom stave rusko-indonézskeho strategického partnerstva a vyhliadkach na jeho prehĺbenie, ako aj o aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázkach, dodal Kremľ.

Velikonoční příměří mezi Ruskem a Ukrajinou nebude prodlouženo, potvrdil Kreml. Krátké přerušení bojů provázela vzájemná obvinění z jeho porušování i další incidenty. Podle Kyjeva Rusko porušilo klid zbraní ve více než dvou tisících případech, Moskva naopak obviňuje ukrajinské síly z téměř stejného počtu incidentů. Příměří mělo trvat 32 hodin a skončit v neděli o půlnoci.

Velikonoční příměří mezi Ruskem a Ukrajinou skončí podle plánu a nebude prodlouženo. Kreml to oznámil poté, co „Kyjev odmítl ruské podmínky“, jak uvedl mluvčí prezidenta Dmitrij Peskov podle agentury AFP. „Speciální vojenská operace bude pokračovat po vypršení příměří, protože Zelenskyj nenabral odvahu chopit se odpovědnosti,“ prohlásil Peskov.

Také ukrajinská strana neočekává, že by se krátkodobé přerušení bojů proměnilo v trvalejší klid zbraní. „Bohužel, velikonoční příměří se nepřemění v dlouhodobé,“ uvedl podle ukrajinských médií šéf prezidentské kanceláře Kyrylo Budanov. Naznačil však, že na konci příštího týdne by mohla proběhnout další výměna zajatců. V sobotu si obě strany vyměnily po 175 válečných zajatcích a sedmi civilistech.

Samotné příměří, vyhlášené na pravoslavné Velikonoce na 32 hodin od sobotních 16:00 (15:00 SELČ) do nedělní půlnoci (23:00 SELČ), přitom provázela řada incidentů a vzájemných obvinění z jeho porušování.

Ukrajinský generální štáb uvedl, že k nedělnímu ránu zaznamenal 2299 případů porušení příměří ze strany ruských sil. Podle Kyjeva šlo mimo jiné o 28 útočných akcí, 479 ostřelování a stovky útoků drony včetně kamikadze strojů typu Lancet a Molnija či FPV dronů. Raketové a letecké údery ale zaznamenány nebyly.

Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že jeho jednotky klid zbraní dodržovaly, a obvinilo ukrajinské síly z 1971 porušení. Uvedlo například tři noční útoky u Pokrovska a další incidenty v Dněpropetrovské, Sumské a Doněcké oblasti.

K incidentům došlo i mimo přímé boje. V Sumské oblasti zasáhl ruský dron sanitku a zranil tři zdravotníky, kteří nejsou v ohrožení života, uvedl šéf oblastní správy Oleh Hryhorov. Další dva civilisté byli podle záchranářů zraněni v Charkovské oblasti.

Ukrajinský portál DeepState také informoval, že ruští vojáci v Charkovské oblasti zajali a následně zastřelili čtyři ukrajinské vojáky. Server BBC News uvedl, že pravost zveřejněného videa nemohl ověřit, a ruská strana se k obvinění nevyjádřila.

Navzdory incidentům byla podle některých vojáků intenzita bojů nižší než obvykle. Podplukovník Vasyl Kobzjak z 33. mechanizované brigády uvedl, že situace na frontě byla „docela klidná“, což umožnilo některým jednotkám zúčastnit se velikonočních bohoslužeb.

Ukrajina dlouhodobě prosazuje širší a trvalejší příměří jako krok k mírové dohodě. Moskva to odmítá s tím, že by delší klid zbraní umožnil Kyjevu posílit armádu. Dosavadní jednání, včetně těch pod záštitou Spojených států, zatím k průlomu nevedla.

MOSKVA (Sputnik) – Ukrajinské špeciálne služby útočia na ruskú obchodnú flotilu v koordinácii a s podporou spravodajských služieb NATO, uviedol v pondelok poradca ruského prezidenta a predseda Ruského námorného výboru Nikolaj Patrušev.
„Riziko nezákonných akcií a teroristických útokov proti lodiam plaviacim sa z ruských prístavov alebo do nich sa zvyšuje. Ukrajinské špeciálne služby za koordinácie a spravodajskej podpory krajín NATO útočia na nevojenskú námornú infraštruktúru a obchodnú flotilu našej krajiny,“ povedal Patrušev pre ruské médiá.
Poskytnutie vzdušného priestoru pobaltskými štátmi a Fínskom pre útočné drony znamená, že členovia NATO sa priamo podieľajú na útokoch na Rusko, uviedol tento predstaviteľ a dodal, že susedné krajiny sú spoluvinní na ukrajinských útokoch dronov na ruské prístavy v Baltskom mori.
„Kyjev cynicky považuje smrť troch členov posádky, čo bola tragédia pre ich príbuzných, priateľov a všetkých normálnych ľudí, za svoje víťazstvo. Zároveň zaznamenávame pokryteckú politiku viacerých štátov a medzinárodných organizácií, ktoré sa zdržujú hodnotenia útokov na ruské lode,“ povedal ruský prezidentský poradca.
Kyjev, ktorý zaplavil Čierne more mínami a bezpilotnými loďami, zostáva hlavným zdrojom teroristického a vojenského nebezpečenstva, uviedol Nikolaj Patrušev.
„Krajiny NATO naďalej nacvičujú scenáre cvičení na neutralizáciu neexistujúcich bezpečnostných hrozieb zo strany Ruska, hoci samy čelia reálnym hrozbám v Čiernom mori. Kyjevský režim, ktorý zaplavil Čierne more mínami a bezpilotnými loďami, zostáva kľúčovým zdrojom teroristických a vojenských hrozieb v regióne,“ povedal Patrušev.
V blízkosti pobrežia Turecka, Bulharska a Rumunska sa čoraz častejšie objavujú unášané ukrajinské míny, dodal Patrušev.
Trasa ukrajinských bezpilotných lietadiel cez pobaltské štáty si vyžadovala dôkladné preskúmanie a aspoň súhlas vedenia tých štátov, nad ktorými preletela, povedal Patrušev.
„Domnievam sa, že susedné krajiny sú tiež spoluvinní na týchto zločinoch, aj keď sú ukrajinské bezpilotné lietadlá vypúšťané z palúb lodí v Baltskom mori... Vzdialenosť od severných hraníc Ukrajiny do Leningradskej oblasti je viac ako 1 400 kilometrov [870 míľ]. Takáto trasa si vyžaduje dôkladné preskúmanie a aspoň súhlas vedenia krajín, nad ktorými prechádza,“ povedal Patrušev.
Fregata ruskej Čiernomorskej flotily minulý týždeň eskortovala tankery s ruskou ropou cez Lamanšský prieliv, povedal Patrušev.
Minulý mesiac britská vláda oznámila, že britskí vojaci budú môcť vstúpiť na palubu plavidiel, na ktoré sa vzťahujú britské sankcie a ktoré prechádzajú cez britské výsostné vody. Londýn tiež zavedie ešte prísnejšie obmedzenia tým, že sankcionovaným plavidlám uzavrie britské vody vrátane Lamanšského prielivu. Toto opatrenie sa týka takzvaného „tieňového loďstva“, ktoré sa údajne podieľa na preprave ruských energetických zdrojov.
„Vzhľadom na to, že Londýn uprednostňuje interpretáciu medzinárodného práva vo svoj prospech, minulý týždeň fregata Čiernomorskej flotily eskortovala tankery s ruskou ropou cez Lamanšský prieliv,“ povedal Patrušev.
V prípade potreby budú prijaté ďalšie opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti plavby a ochranu národných záujmov v medzinárodných vodách, dodal úradník.
„Zdá sa, že Britov prenasleduje zlá povesť ich predkov, ktorí pirátskym spôsobom zarábali na preprave prechádzajúcej pozdĺž ich brehov,“ povedal Patrušev.
NATO naďalej buduje protiruskú infraštruktúru v oblasti Čierneho mora pod zámienkou nedávnych cvičení Sea Shield 2026, povedal Nikolaj Patrušev.
„Severoatlantická aliancia pod zámienkou cvičení Sea Shield 2026, ktoré sa konali začiatkom apríla, naďalej buduje protiruskú infraštruktúru v oblasti Čierneho mora. Rumunsko bolo vybrané ako hlavné územie manévrov ako odrazový mostík v Čiernom mori na konfrontáciu s Ruskom,“ povedal Patrušev.

MOSKVA (Sputnik) – Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že zaznamenalo 6 558 porušení veľkonočného prímeria zo strany ukrajinských ozbrojených síl.
„Napriek vyhláseniu veľkonočného prímeria ukrajinské ozbrojené sily pokračovali v útokoch pomocou dronov a delostrelectva na pozície našich jednotiek, ako aj na civilné ciele v pohraničných oblastiach regiónov Belgorod a Kursk v Ruskej federácii. Celkovo bolo zaznamenaných 6 558 porušení prímeria,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení a dodalo, že ruské ozbrojené sily prísne dodržiavali prímerie.
Napriek prímeriu ukrajinské ozbrojené sily vykonali 694 útokov na ruské vojenské pozície, dodalo ministerstvo.
Ukrajinské ozbrojené sily „vykonali 5 844 útokov pomocou kvadrokoptér, z toho 4 685 útokov pomocou dronov FPV, 266 pomocou oktokoptér, 144 pomocou lietadiel s pevnými krídlami a 749 zhodením munície z bezpilotných lietadiel,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Počas prímeria poškodilo ukrajinské bezpilotné lietadlo čerpaciu stanicu v meste Lgov v Kurskej oblasti, dodalo ministerstvo.
Zároveň sa vo všeobecnosti počas dňa v priebehu prímeria znížila intenzita paľby a bojových operácií Ukrajiny na celej línii frontu, uvádza sa v stanovisku, ktoré dodáva, že ruské ozbrojené sily pokračujú v špeciálnej vojenskej operácii aj po skončení prímeria.
„V oblastiach Kondratovka, Novaja Seč a Varačino v Sumskej oblasti a v Kalenikách v Doneckej ľudovej republike bolo zmarených päť pokusov nepriateľa o postup,“ uvádza sa vo vyhlásení, v ktorom sa dodáva, že v Záporožskej oblasti boli odrazené tri ukrajinské útoky smerujúce k obciam Gaj a Otradnoje v Dnepropetrovskej oblasti.

MOSKVA (Sputnik) – Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navštívi 14. – 15. apríla Čínu, kde bude rokovať so svojím čínskym náprotivkom Wangom Yiom o viacerých otázkach, vrátane situácie na Ukrajine a na Blízkom východe, uviedlo v pondelok ruské ministerstvo zahraničných vecí.
„14. a 15. apríla sa uskutoční oficiálna návšteva ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Číne, v rámci ktorej sú naplánované rokovania s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Yiom,“ uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.
Ministri budú diskutovať o širokej škále tém bilaterálnej spolupráce a o viacerých medzinárodných otázkach, vrátane ukrajinskej krízy a situácie na Blízkom východe.

MOSKVA (Sputnik) – Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v utorok oznámila, že zadržala troch občanov Ukrajiny, Moldavska a Ruska v súvislosti s pokusom o teroristický útok v Moskve s použitím elektrického skútra s nastraženou bombou.
„Ruská Federálna bezpečnostná služba zadržala občana Ukrajiny narodeného v roku 1980, občana Moldavska narodeného v roku 1991 a občana Ruska narodeného v roku 2009 v rámci pátrania po osobách zapojených do prípravy teroristického útoku v Moskve, ktorý bol 2. apríla 2026 zmarený a ktorý plánovala... [Ukrajinou] proti vysokopostavenému príslušníkovi orgánov činných v trestnom konaní s použitím elektrického skútra s nastraženou výbušninou,“ uviedla FSB vo svojom vyhlásení.
Do Moskvy bol vyslaný ukrajinský vojak, aby zabil vysokopostaveného ruského vojaka odpálením elektrického skútra v obchodnom centre, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré dodáva, že moldavský občan zorganizoval online prenos následkov plánovaného bombového útoku pre Kyjev a ruský občan natočil video parkovacieho miesta elektrického skútra v Moskve a poslal ho svojmu kurátorovi.

PEKING (Sputnik) – Rusko môže vyriešiť akýkoľvek nedostatok energie v Číne a ďalších zainteresovaných krajinách, ktorý by vznikol v dôsledku blokády Hormuzského prielivu, uviedol v stredu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

O vzťahoch medzi Ruskom a Čínou
„Rusko určite dokáže vyplniť medzeru v dodávkach zdrojov, ktorá vznikla v Číne a ďalších krajinách, ktoré majú záujem spolupracovať s nami na rovnocennom a vzájomne prospešnom základe,“ povedal Lavrov počas tlačovej konferencie v Pekingu, keď bol opýtaný na ochotu Ruska poskytnúť Číne energetickú pomoc v súvislosti s blokádou Hormuzského prielivu.

Návšteva ruského prezidenta Vladimíra Putina v Číne sa uskutoční v prvej polovici roku 2026, poznamenal Lavrov.
„V januári tohto roku prezident Putin a prezident Si Ťin-pching odštartovali 14. ročník medziročného programu v oblasti vzdelávania. V rámci prípravy programu návštevy prezidenta Putina v Číne v prvej polovici tohto roka sme navrhli, aby bola táto oblasť zaradená do programu samitu,“ povedal Lavrov.
Vzťahy medzi Ruskom a Čínou pôsobia ako stabilizujúca sila vo svetových záležitostiach a stávajú sa čoraz dôležitejšími pre „globálnu väčšinu“, zdôraznil šéf diplomacie.
„Vzťahy medzi Ruskom a Čínou hrajú úlohu stabilizátora vo svetových záležitostiach. Stávajú sa čoraz dôležitejšími pre zvyšok sveta, pre globálnu väčšinu, ktorá nechce problémy ani nepokoje, ale pokojné podmienky pre udržateľný rozvoj,“ povedal Lavrov.

Podľa Lavrova vzťahy medzi oboma krajinami vďaka spolupráci ruského prezidenta Vladimíra Putina a čínskeho vodcu „preukazujú vysokú odolnosť voči otrasom, ktoré zasiahli súčasný svet v ekonomickej aj geopolitickej rovine, a tieto rozpory, žiaľ, nadobúdajú čoraz viac vojenský rozmer.“
Okrem toho šéf ruskej diplomacie informoval čínskeho prezidenta o svojich rokovaniach s ministrom zahraničných vecí Wangom Yi, konkrétne o prípravách na Putinovu návštevu Číny.
Xi zase zdôraznil, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou majú osobitný význam v kontexte rýchlo sa meniacej medzinárodnej situácie.

O svetových záležitostiach
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že s čínskou stranou diskutoval o udalostiach na Blízkom východe, militarizácii Európskej únie a kríze v rámci NATO.
„Preskúmali sme situáciu v rôznych regiónoch, so zvláštnym zreteľom na Euráziu, kde vzniká čoraz viac ohnísk napätia … [diskutovali sme] o militarizácii Európskej únie, ktorej sme svedkami na pozadí kríz vypukajúcich v rámci NATO. Všetci si uvedomujeme nezhody medzi Washingtonom a európskymi hlavnými mestami, najmä bruselskou byrokraciou. Blízky východ a oblasť Perzského zálivu, kde sa v súčasnosti odohrávajú udalosti, ktoré všetkých najviac znepokojujú, predstavujú jasný krízový bod, ktorý nebude ľahké vyriešiť,“ povedal Lavrov.

O Blízkom východe
Ruská a čínska delegácia jasne vyjadrili, že Palestína, Gaza a Západný breh nesmú zostať v úzadí, uviedol minister zahraničných vecí Lavrov.
„Palestína, Gaza a Západný breh nesmú zostať v tieni a nesmú byť odsúvané do úzadia. Dnes sme to čínskej delegácii jasne dali najavo,“ povedal Lavrov.
Rusko trvá na pokračovaní rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi s cieľom dosiahnuť riešenie v otázke Hormuzského prielivu, povedal Lavrov.
„Spolu s Čínou pevne podporujeme pokračovanie týchto rokovaní,“ zdôraznil šéf diplomacie.
Moskva a Peking sú ochotné podporovať akúkoľvek formu vonkajšej podpory pre rokovania medzi USA a Iránom, dodal.
„Prijmeme akékoľvek rozhodnutie, ktoré uspokojí iránsku stranu v rámci jej legitímnych práv,“ povedal ruský šéf diplomacie.
Lavrov poznamenal, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nikdy nezistila, že iránske aktivity v oblasti obohacovania uránu boli určené na vojenské účely.
„Rusko … je pripravené zohrávať svoju úlohu pri riešení otázky obohateného uránu. Táto úloha môže mať rôzne formy, vrátane premeny vysoko obohateného uránu na urán vhodný na výrobu paliva a presunu určitého množstva do Ruska na uskladnenie. Všetko, čo je pre Irán prijateľné bez toho, aby som zopakoval, porušilo jeho nezadateľné právo, rovnako ako právo akéhokoľvek iného štátu, obohacovať urán na mierové účely,“ povedal Lavrov.
Moskva naďalej buduje vzťahy s Iránom v plnom súlade s medzinárodným právom, ktoré v súčasnosti neumožňuje uvalenie medzinárodných sankcií na Islamskú republiku, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

O vzťahoch s USA a Európou
Vzťahy medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi nie sú zmrazené, na rozdiel od stavu kontaktov počas vlády bývalého amerického prezidenta Joea Bidena, objasnil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
„Vzťahy nie sú zmrazené. Boli zmrazené za Bidena, ktorého vláda úplne prerušila všetky kontakty,“ povedal Lavrov.
Minister zahraničných vecí dodal, že Rusko a USA komunikujú pravidelne na rôznych úrovniach.
„Niektoré kontakty sú iniciované dobrovoľne, iné prebiehajú na žiadosť americkej strany. O všetkých z nich verejne nediskutujeme,“ potvrdil Lavrov.
Zároveň uviedol, že Moskva naďalej dodržiava dohody s USA o Ukrajine, ktoré boli dosiahnuté na rusko-americkom samite na Aljaške.
Rusko je naďalej pripravené na rokovania so Spojenými štátmi o Ukrajine, povedal najvyšší diplomat.
„Potrebujeme vedieť, ako postupujú rokovania iniciované [americkým prezidentom] Donaldom Trumpom a [ruským prezidentom Vladimírom] Putinom – rokovania, ktoré sme privítali a naďalej vyjadrujeme našu pripravenosť pokračovať,“ povedal Lavrov.
Dohody dosiahnuté Ruskom a Spojenými štátmi na Aljaške týkajúce sa Ukrajiny blokuje európska elita, zdôraznil Lavrov.
„V auguste 2025 sme na Aljaške prijali návrhy, o ktorých sme boli presvedčení, že ich Spojené štáty predložili zo srdca a s tými najlepšími úmyslami. Bohužiaľ, odvtedy boli tieto dohody – nie ich duch, ale samotné dohody a dohovory týkajúce sa Aljašky – blokované a torpédované európskou vládnucou elitou so sídlom v Bruseli, Paríži a Berlíne, ktorú aktívne podporuje Londýn,“ povedal Lavrov.
Spojené štáty chcú presunúť zodpovednosť za obmedzovanie Ruska na Európu, aby sa mohli sústrediť na Čínu, povedal šéf ruskej diplomacie.
„Spojené štáty chcú… presunúť hlavnú zodpovednosť za obmedzovanie Ruska na Európu, aby sa mohli oslobodiť a zamerať sa na Čínu; netaja to. V tomto záujme sa snažia podnecovať nielen diskusie, ale aj praktické kroky smerujúce k vytvoreniu vopred ohláseného protiruského vojenského bloku za účasti Ukrajiny,“ vysvetlil Lavrov.
Akonáhle sa vyrieši konflikt na Ukrajine, Rusko bude mať záujem o obnovenie investičnej spolupráce s krajinami, ktoré sú ochotné pracovať na vzájomne výhodných podmienkach, povedal Lavrov.
„Keď sa ukrajinská kríza vyrieši na základe plného zohľadnenia ruských záujmov, budeme mať záujem o obnovenie investičnej spolupráce s krajinami, ktoré sú ochotné tak urobiť na rovnocennom, vzájomne rešpektujúcom a vzájomne prospešnom základe,“ povedal Lavrov.
V Spojených štátoch existujú spoločnosti, ktoré sú ochotné spolupracovať s Ruskom na základe vzájomnej prospešnosti, poznamenal šéf diplomacie.
Lavrov dodal, že Rusko je presvedčené, že „v Spojených štátoch skutočne existujú spoločnosti ochotné pôsobiť za týchto podmienok a že americká vláda má o takéto dohody skutočný záujem“.

Rusko a Ázerbájdžán se dohodly na odškodnění za předloňské sestřelení civilního letounu, informovala média obou zemí s odvoláním na společné prohlášení ministerstev zahraničí. Konkrétní sumu nezmínily.

Při katastrofě letounu Azerbaijan Airlines (AZAL) přišlo o život 38 lidí. Letoun z Baku se zřítil 25. prosince 2024 u města Aktau v Kazachstánu poté, co se neúspěšně pokusil o přistání v Grozném, metropoli autonomního Čečenska. Ruští dispečeři pak letoun odklonili přes Kaspické moře do Kazachstánu.

Ruský prezident Vladimir Putin loni v říjnu v Dušanbe slíbil svému ázerbájdžánskému protějšku Ilhamu Alijevovi odškodnit pozůstalé po obětech. U letounu v ruském vzdušném prostoru vybuchly dvě ruské rakety, připustil Putin. Tvrdil, že tyto rakety vystřelili ruští vojáci na ukrajinský dron nad Grozným.

V středečním prohlášení, které odkazuje na dohody dosažené oběma prezidenty, se píše, že strany dospěly k urovnání následků, včetně výplaty odškodnění. Podle dokumentu se příčinou tragédie stal „neúmyslný zásah protivzdušné obrany v ruském vzdušném prostoru“. Prohlášení zdůrazňuje snahu o rozvoj spolupráce na základě spojeneckých vztahů.

Alijev loni v prosinci vynechal neformální summit postsovětského Společenství nezávislých států (SNS), který hostil ruský prezident Vladimir Putin v Petrohradu. Ázerbájdžánská prezidentská kancelář podle státních médií vysvětlila nepřítomnost hlavy státu nabitým pracovním programem a Kreml vyjádřil pochopení. Média nicméně připomínala roztržku mezi Baku a Moskvou kvůli loňskému sestřelení ázerbájdžánského civilního letounu. Rusko zpočátku nepřijalo odpovědnost za katastrofu, což vyvolalo hněv Baku.

Na palubě letounů Embraer 190 bylo 67 lidí, včetně 42 občanů Ázerbájdžánu, 16 Ruska, šesti Kazachstánu a tří Kyrgyzstánu. Při katastrofě zahynulo 38 lidí, 29 přežilo, připomněl server Report.az.

MOSKVA (Sputnik) – V súčasnosti neexistujú žiadne konkrétne iniciatívy na ukončenie ukrajinského konfliktu, uviedol v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
„Informovali sme našich kolegov o najnovšom vývoji v súvislosti so snahami o riešenie ukrajinskej krízy. V súčasnosti nie sú na stole žiadne konkrétne iniciatívy,“ povedal Lavrov na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

19. marca hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že trojstranné stretnutia pracovnej skupiny o bezpečnostných otázkach, na ktorých sa zúčastňujú Rusko, Spojené štáty a Ukrajina, boli pozastavené. Povedal, že Moskva dúfa, že ide o dočasný ústup.
Od začiatku roka delegácie Ruska a Ukrajiny absolvovali tri kolá rokovaní za účasti USA. Posledné z nich sa konalo v Ženeve 17. – 18. februára.
O napätí na Blízkom východe
Na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) sa diskutovalo o bezprecedentnej eskalácii napätia na Blízkom východe, uviedol Lavrov.
„Osobitná pozornosť bola venovaná rôznym aspektom bezprecedentného nárastu napätia v Perzskom zálive, ktorý spôsobil vojenský útok Spojených štátov a Izraela na Irán,“ povedal Lavrov novinárom po stretnutí.
Kríza na Blízkom východe mení vývoj na eurázijskom kontinente, a to aj z hľadiska bezpečnosti, dodal minister.

SIMFEROPOL (Sputnik) – V jadrovej elektrárni v Záporoží prebehla plánovaná rotácia inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), informovala v piatok tlačová služba elektrárne.
„V jadrovej elektrárni v Záporoží prebehla plánovaná rotácia pozorovateľov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Ďalšia zmena expertov agentúry prebehla v bežnom režime. Štyria špecialisti, ktorí sa pripojili k 34. misii, začali pracovať na monitorovaní prevádzkovej bezpečnosti elektrárne,“ napísala elektráreň na platforme Max.

Jadrová elektráreň v Záporoží sa nachádza na ľavom brehu Dnepra neďaleko mesta Energodar. Ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe z hľadiska počtu blokov a inštalovaného výkonu – elektráreň má šesť blokov s výkonom 1 gigawatt každý. V októbri 2022 prešla jadrová elektráreň do vlastníctva Ruska.

Napětí mezi Kremlem a evropskými metropolemi dosáhlo nového bodu mrazu. Ruské ministerstvo obrany pohrozilo údery na evropské zbrojovky, které dodávají drony Ukrajině. A zveřejnilo seznam jedenácti zemí včetně České republiky. V Bruselu se ale hrozbám Kremlu vysmáli. „Tak co mají v plánu? Zabíjejí, vyhrožují, ničí,“ řekla na adresu Putinova režimu mluvčí Evropské komise.

„Opět to ukazuje, že Rusko nemá zájem o mír,“ řekla ve čtvrtek mluvčí Komise pro zahraniční věci Anitta Hipperová, když měla komentovat výhrůžky ruského ministerstva obrany, že bude útočit na evropské výrobce dronů, kteří spolupracují s Ukrajinou.

Kremlu se nelíbí, že výrobci dronů v sedmadvacítce pomáhají Kyjevu s útoky na cíle hluboko na území Ruské federace. Hipperová zdůraznila, že Brusel bude Kyjev i nadále podporovat. „Budeme pokračovat v tom, co jsme dělali dosud. Zintenzivníme naše úsilí na podporu Ukrajiny, ať už sankcemi, finanční pomocí nebo posilováním naší obrany,“ vzkázala na dálku do Moskvy.

Ruské výhrůžky

Ruské ministerstvo obrany napsalo, že se vedení několika evropských zemí rozhodlo zvýšit výrobu a dodávky bezpilotních letounů na Ukrajinu pro údery proti ruskému území. Kritizovalo také spolupráci evropského zbrojního průmyslu s ukrajinským.

„Toto rozhodnutí vnímáme jako úmyslný krok vedoucí k prudké eskalaci vojensko-politické situace na celém evropském kontinentu a k postupné transformaci těchto zemí ve strategické zázemí Ukrajiny,“ uvádí se dále v prohlášení, které končí výhrůžkou: „Evropská veřejnost by měla nejen jasně chápat skutečné příčiny hrozeb pro svou bezpečnost, ale také znát adresy a umístění ‚ukrajinských‘ a ‚společných‘ podniků vyrábějících bezpilotní letouny a komponenty pro Ukrajinu ve svých zemích.“

Na seznamu je 11 zemí včetně Česka
Na ruském seznamu se objevilo jedenáct zemí, kde jsou údajně ukrajinské pobočky výrobců dronů a jejich součástí – jde například o Spojené království, Německo, Dánsko, Lotyšsko, Itálii, Českou republiku, Španělsko, Izrael a Turecko.

Kvůli tomu si už do Černínského paláce pozval ministr zahraničí Petr Macinka (Motoristé) ruského velvyslance v Praze Alexandra Zmejevského, aby mu podal vysvětlení.

Dvě firmy z Česka
Na ruském seznamu jsou také dvě firmy z Česka. Moskva varovala, že se mohou stát vojenskými cíli. Jedná se o pražskou pobočku ukrajinské firmy DeVIRo, která se specializuje na vývoj průzkumných dronů. Druhou firmou je strojírenská skupina PBS (První brněnská strojírna Velká Bíteš), jejíž letecké motory a komponenty se využívají v různých typech bezpilotních prostředků.

Český prezident Petr Pavel pak řekl, že by bylo naivní se domnívat, že Česká republika není na seznamu ruských cílů.

Místopředseda ruské bezpečnostní rady Dmitrij Medveděv, jenž tradičně zesiluje ruskou propagandu, na síti X napsal: „Kdy se údery stanou realitou, záleží na tom, co bude dál. Spěte klidně, evropští partneři!“

Ruská nedbalost
Na ruský seznam potenciálních cílů se dostala i mnichovská adresa Lerchenauer Straße 28. Jedná se přitom o obyčejný obytný blok s malým obchodem na rohu jako jedinou obchodní firmou na dané adrese. Ve skutečnosti má společná německo-ukrajinská společnost Auterion Airlogix sídlo ve Freihamu, asi 14 kilometrů jihozápadně od Lerchenauer Straße. Samotná společnost Airlogix má hlavní sídlo v Kyjevě.

Agresor s kriminálním chováním
Evropští představitelé na nejnovější ruské hrozby téměř nereagovali. Nepřišla žádná formální komuniké EU ani NATO. Také Hipperová se odmítla podrobněji vyjádřit. Pouze na adresu režimu Vladimira Putina řekla: „Rusko je agresorský stát s kriminálním chováním. To se projevuje nejen v Rusku, kde Putin v podstatě zmasakroval celou opozici, nejen na Ukrajině, ale po celém světě,“ řekla. „Tak co mají v plánu? Zabíjejí, vyhrožují, ničí.“

Podle ní na ruskou ekonomiku stále více dopadají i evropské sankce. „V prvním čtvrtletí letošního roku se ruský rozpočtový deficit téměř zdvojnásobil oproti stejnému čtvrtletí loňského roku. Je už vyšší než plánovaný deficit na celý rok 2026,“ uvedla. „Je načase, aby Rusko ukončilo svou agresivní válku. Budeme pokračovat v naší práci na míru s Ukrajinou a pro Ukrajinu,“ uzavřela.

Zelenskyj v Berlíně
Načasování ruských výhrůžek není náhodné. 14. dubna se ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj setkal v Berlíně s kancléřem Friedrichem Merzem. Oba lídři sledovali ukázku ukrajinsko-německých dronů a uzavřeli dohodu o protivzdušné obraně amerických systémů Patriot v hodnotě 4 miliard eur (97,6 miliardy korun).

Ruské varování povede k posílení bezpečnostních opatření v okolí evropských zbrojních zařízení. Další efekt spočívá v politickém odhodlání Evropy. Ruské vyhrožování jen posílí konsenzus kontinentu ohledně podpory Kyjeva.