Já bych ten seznam ještě zúžil, protože u raket Yinli-2, Hyperbola-3 a Nebula-1 to letos na první let moc nevypadá. Naopak bych do něj přidal CZ-12A a možná i Ceres-2.
Zdroj: https://m.weibo.cn/detail/5239819860968049Společnost Landspace zveřejnila propagační video, ale v čase 00:53 vynechala půlsekundový úsek sekvence letu prvního stupně.
Na základě v Číně běžně používaných křivek rychlost-výška používá levá strana pro výšku a rychlost jednotky 50 km/h, respektive 500 m/s.
Rychlost při vypojení prvního stupně je přibližně 1700 m/s. Tato rychlost je mnohem nižší než 2200–2700 m/s u F9 a přibližně 2000 m/s u prvních dvou letů NG. Ballistický vrchol fáze pohonu prvního stupně v 134 sekundách se však blíží 120 km, což je výrazně více než u 155sekundové fáze pohonu prvního stupně F9. To naznačuje, že ZQ-3 využívá vypnutou ballistickou dráhu ke snížení doletu prvního stupně pro splnění požadavku 390 km, což však vede k strmější fázi návratu a vyžaduje delší brzdicí zážeh při návratu.
Před brzdicím zážehem při návratu byla rychlost přibližně 1550–1600 m/s. Po brzdění se rychlost pohybovala kolem 750–800 m/s, což znamená, že raketa zpomalila zhruba o 800 m/s. Poté zrychlila na 850 m/s, než aerodynamický odpor překonal gravitaci, a raketa tak zahájila závěrečnou fázi sestupu. To je normální jev. Vezmeme-li jako příklad NG-2, ten začal brzdit při návratu rychlostí 2043 m/s, skončil na 1436 m/s a během sestupu dále zrychlil na 1454 m/s, než aerodynamický odpor překonal gravitaci a došlo ke zpomalení. To je rovněž normální a potvrzuje to náš dřívější závěr, že strmá dráha a nadměrná hmotnost prvního stupně vyžadují delší dobu brzdicího zážehu při návratu a větší spotřebu paliva – s největší pravděpodobností kvůli tomu, že všech pět kymácivých motorů spolupracovalo na co nejrychlejším zpomalení.
Telemetrická data pro přistávací fázi jsou minimální. Pokud skutečně mírná změna sklonu na konci této křivky pochází ze zapálení při přistání, naznačuje to, že kvůli větší hmotnosti pravděpodobně přistávací zážeh začal v nadzvukové/transonické oblasti, na rozdíl od F9, která zapaluje přibližně při Mach 0,7–0,9. Přítomnost transonických rychlostí v této výšce ukazuje, že raketa potřebovala v následující fázi rychlé zpomalení. Je možné, že při přistávacím zážehu by byl nejprve zapálen jeden motor, poté by byly aktivovány zbývající čtyři pro co nejrychlejší zpomalení, a před přistáním by byly vnější čtyři motory vypnuty a přistání zajišťoval pouze centrální motor.
petrp píše: 14 kvě 2023, 09:01Utajovaný čínský autonomní raketoplán Shenlong přistál po 276 dnech...
Čína po 4-krát vyslala do vesmíru svoj tajný kozmický aparát, považovaný za analóg amerického X-37BKalinac píše: 29 led 2024, 12:08 ...Není náhodou, že 2 týdny před startem X-37B vyslalo Nebeské impérium na oblohu svůj vlastní tajemný vesmírný letoun "Shenlong" ("Božský drak")...
V sobotu 07.02.2026 o 06:55 MSK bola z kozmodrómu Jiuquan v severozápadnej Číne vypustená nosná raketa Changzheng-2F. Užitočným nákladom je viacnásobne použiteľný raketoplán, v Číne často nazývaný „Shenlong“.
Oficiálne ide o jeho 4. misiu. Po splnení úlohy pristáva na vzletovej dráhe ako bežné lietadlo, čo znižuje náklady na prevádzku lode.
Podľa oficiálnych údajov agentúry Xinhua je cieľom misie overenie technológií opakovaného používania kozmických lodí a zabezpečenie technickej podpory mierového využívania vesmíru. Konkrétne podrobnosti letu – dĺžka, obežná dráha, vykonávané experimenty – nie sú zverejnené, čo je bežné pre väčšinu čínskych kozmických misií.
Charakteristiky lode však naďalej zostávajú tajomstvom. Všetko, čo o nej vieme, pochádza z analýzy nekvalitných snímok z veľkej vzdialenosti, ako aj z radarového a optického pozorovania.
V zásade je známe, že raketoplán Shenlong má približne rovnaké rozmery (možno o niečo väčší) ako súčasný americký bezpilotný kozmoplán X-37B: dĺžka aparátu dosahuje 10 m, rozpätie krídel je do 6 m a výška do 3 m. Hmotnosť – nie viac ako 12 t.
Loď môže zostať na obežnej dráhe mesiace alebo dokonca roky.
Od března tohoto roku již na ostrově Wenchang pomalu roste hala pro kompletaci nové supertěžké rakety CZ-9. Stavba haly s testovacím střediskem je rozdělena na 5 fází a dle harmonogramu by měla být dokončena na začátku roku 2031.Karsa Orlong píše: 10 lis 2024, 18:15 Čínský státní dodavatel raket CASC už nějaký pátek vyvíjí super těžkou nákladní raketu CZ-9...
Čínská kosmonautika dnes zaznamenala velký úspěch, když došlo k první úspěšné záchraně znovupožitelné rakety. Po neúspěšných pokusech ZQ-3 a CZ-12A se to nakonec povedlo vývojovému týmu, který stojí za vývojem rodiny raket CZ-10, zde konkrétně komerční varianty CZ-10B. První stupeň s trupovým označením X1 by se měl do konce roku dočkat dalšího letu.Parametre materiálu záchytnej siete
Keďže sieť musí absorbovať obrovskú kinetickú energiu klesajúceho 5-metrového raketového stupňa a odolať extrémnemu teplu z blízkych raketových motorov, inžinieri z CALT (Čínska akadémia pre technológiu raketových nosičov) museli vyvinúť špeciálny kompozitný systém lán: [2, 4, 5]
* Základný materiál lán: Používajú sa vysoko výkonné syntetické vlákna typu UHMWPE (Ultra-high-molecular-weight polyethylene) v kombinácii s aramidovými jadrami (známymi ako Kevlar/Twaron). Tieto materiály majú v porovnaní s oceľou pri rovnakej hrúbke až 5-krát vyššiu pevnosť v ťahu, no zároveň sú extrémne ľahké a flexibilné.
* Teplotná odolnosť: Povrch lán je potiahnutý špeciálnou intumescentnou (speňujúcou) silikónovou vrstvou. Tento povlak dokáže krátkodobo odolať teplotám presahujúcim 1 200 °C, ktoré produkujú brzdiace motory YF-100K tesne pred dosadnutím. [4]
* Dynamická flexibilita (Elasticita): Laná nie sú úplne nepružné. Majú presne vypočítanú riadenú prieťažnosť (približne 3 až 5 %). Tá funguje ako masívny tlmič nárazov, ktorý zabráni deformácii hliníkovo-lítiového trupu rakety pri zachytení.
* Inteligentný koľajnicový systém: Lanová sieť nie je upevnená napevno. Je napnutá na pohyblivých vozíkoch riadených počítačom, ktoré sa pohybujú po koľajniciach na palube lode. Tento systém dynamicky upravuje napätie v lanách v milisekundových intervaloch podľa toho, ako raketa dosadá, čím absorbuje zostávajúcu energiu. [2]
Použitie záchytných hákov namiesto klasických pristávacích nôh prináša raketám tejto veľkostnej kategórie čistú úsporu hmotnosti približne 1 500 až 3 000 kg (1,5 až 3 tony) na samotnom trupe rakety.
V raketovom inžinierstve platí krutá matematika: každé kilo konštrukcie, ktoré nemusí letieť do vesmíru, znamená viac užitočného nákladu pre zákazníka.
## Prečo je úspora taká výrazná?
* Ťažký hydraulický mechanizmus: Tradičné pristávacie nohy (aké používa napr. Falcon 9 od [SpaceX] musia niesť masívne tlmiče a teleskopické ramená, ktoré absorbujú tvrdý náraz o zem. Len samotné nohy na menšom Falcone vážia dokopy vyše 4 000 kg. Pri väčšom priemere Long March 10B (5 metrov) by nohy vážili ešte viac. [1, 2]
* Ľahké háky vs. masívne podpery: Štyri vyklápacie háky a ich úchyty v hornej časti rakety sú v podstate len jednoduché oceľovo-titánové „oká“. Nemajú v sebe žiadne zložité tlmenie nárazov, pretože celú energiu dosadnutia pohlcuje flexibilná sieť na lodi. [3, 4]
* Efekt snehovej gule (Úspora paliva): Ak odľahčíte suchú hmotnosť rakety o 2 tony, pri návrate z vesmíru spotrebujete podstatne menej paliva na brzdenie. To znamená, že raketa nemusí pri štarte niesť tony „mŕtveho“ paliva navyše, ktoré by inak míňala len na to, aby ubrzdila svoje vlastné ťažké nohy. [5, 6]
Inžinieri z CALT (Čínska akadémia pre technológiu raketových nosičov) preložením celej „váhy a zložitosti“ pristávacieho systému na morskú plošinu dokázali zvýšiť celkovú nosnosť rakety na nízku obežnú dráhu Zeme o niekoľko stoviek kilogramov. Podobnú logiku uplatňuje SpaceX pri systéme Mechazilla pre Super Heavy Booster. [3, 6, 7]
Ak by raketa Long March 10B letela v plne jednorazovom (expendable) režime, jej nosnosť na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) by stúpla o približne 30 až 40 %. [1]
V raketovom priemysle to však funguje presne naopak, než hovorí otázka: znovupoužiteľnosť nosnosť znižuje, zatiaľ čo jednorazový let ju maximalizuje.
## Porovnanie nosnosti (LEO)
* V znovupoužiteľnom režime (so záchytom): Raketa dokáže vyniesť minimálne 16 000 kg (16 ton).
* V jednorazovom režime (bez záchytu): Ak by inžinieri odmontovali háky a raketa by spotrebovala všetko palivo iba na let nahor, nosnosť by sa zvýšila na odhadovaných 22 000 až 23 000 kg (22 až 23 ton). [2, 3]
## Prečo znovupoužiteľnosť „uberá“ z nosnosti?
Keď chce firma [CASC](https://spacenews.com/china-becomes-sec ... march-10b/) prvý stupeň zachrániť, raketa si so sebou musí niesť „prikázanú nadváhu“: [3]
1. Palivová rezerva: Prvý stupeň si musí v nádržiach nechať obrovské množstvo kerosénu a tekutého kyslíka na otočenie smeru letu (boostback burn) a na záverečné brzdenie pred sieťou (landing burn). Toto palivo váži desiatky ton a namiesto neho mohol letieť ťažší satelit.
2. Mŕtva váha hardvéru: Hoci sú záchytné háky ľahšie ako klasické nohy, stále spolu s mriežkovými kormidlami a hydraulikou vážia stovky kilogramov, ktoré raketa tlačí do vesmíru ako čistú záťaž.
## Prečo sa potom oplatí stratiť 40 % nosnosti?
Aj keď v znovupoužiteľnom móde vynesie raketa menej nákladu, finančná úspora je obrovská. Prvý stupeň (motory a hlavná nádrž) tvorí až 60-70 % ceny celej rakety. Možnosť použiť ho znova znižuje cenu za jeden štart natoľko, že sa ekonomicky oplatí poslať do vesmíru radšej dve o niečo ľahšie rakety s rovnakým zachráneným stupňom, než jednu superťažkú, ktorá celá zhorí v atmosfére. [4]
Zavedenie znovupoužiteľného systému Long March 10B prinesie radikálne zníženie ceny za vynesenie 1 kg nákladu a zároveň umožní hromadné vypúšťanie satelitov pre nové čínske megakonštelácie.
##Vplyv na cenu za 1 kg nákladu
V porovnaní so staršou generáciou čínskych nosičov (napríklad séria Long March 2 alebo 3) klesne cena za kilogram nákladu na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) o viac ako 50 až 60 %.
* Staršie čínske rakety: Cena za vynesenie 1 kg nákladu sa pri jednorazových nosičoch doteraz pohybovala na úrovni približne 4 000 až 5 000 USD.
* Nový systém Long March 10B: Po plnom zabehnutí flotily a dosiahnutí plánovaných 10 až 20 letov na jeden stupeň sa očakáva pokles ceny na menej ako 1 500 až 2 000 USD za kilogram.
Táto efektivita posúva Čínu do priamej cenovej konkurencie s americkým Falcon 9, čo doteraz s jednorazovým hardvérom nebolo možné.
------------------------------
##Koľko satelitov dokáže vyniesť naraz?
Vďaka svojej nosnosti minimálne 16 ton (16 000 kg) v znovupoužiteľnom móde a širokému aerodynamickému krytu je raketa optimalizovaná na takzvaný „rideshare“ – hromadný rozvoz satelitov.
* Satelity typu Starlink (cca 250 – 300 kg/kus): Long March 10B dokáže pri jednom štarte vyniesť sieť tvorenú 45 až 55 satelitmi čínskej megakonštelácie Guowang.
* Menšie internetové satelity (cca 150 kg/kus): Pri ľahších typoch družíc dokáže špeciálny poschodový vypúšťací dispenzer (držiak nákladu) pojať až 80 až 100 satelitov naraz.
Táto kapacita je kľúčová pre plánovaný cieľ Číny vybudovať vlastnú globálnu satelitnú sieť, ktorá bude pozostávať z viac ako 13 000 družíc. Jednorazové rakety by takto rýchle tempo budovania fyzicky ani finančne nezvládli.
Ak by vás to zaujímalo, môžeme sa pozrieť na konštrukciu vypúšťacieho mechanizmu (dispenzera) v hornom stupni, ktorý dokáže satelity na obežnej dráhe uvoľňovať po dvojiciach bez rizika ich zrážky, prípadne na plánovaný harmonogram ďalších štartov tejto rakety do konca roka.
Vplyv na cenu za 1 kg nákladu
Koľko satelitov dokáže vyniesť naraz?