Austrália

[homer]

Vláda australského státu Nový Jižní Wales v pondělí představila dosud nejpřísnější zákony o zbraních a zakázala zobrazování teroristických symbolů, informovala agentura AFP. Je to součást australské reakce na teroristický útok ze 14. prosince, kdy při střelbě do účastníků oslav židovského svátku chanuka na pláži Bondi Beach v Sydney zemřelo 15 lidí a desítky byly zraněny. Oba střelci, otec se synem, se podle policie inspirovali ideologií teroristické organizace Islámský stát (IS) a před útokem trénovali střelbu v Austrálii.

Nová pravidla, která vláda označuje za nejpřísnější reformy v oblasti zbraní v zemi, sníží počet povolených zbraní na čtyři na osobu. Výjimku budou mít například zemědělci, kteří budou moci vlastnit až 10 zbraní. Jeden ze střelců měl zbraní šest. Kabinet odhaduje, že ve zhruba 8,6milionovém Novém Jižním Walesu je mezi lidmi okolo 1,1 milionu střelných zbraní.

https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahr ... ani-294840

[petrp]

V Sydney zadrželi hrdinu z Afghánistánu, viní ho z válečných zločinů
Australská policie zadržela prvního a nejslavnějšího člena speciálních jednotek Bena Robertse-Smitha, kterého viní z páchání válečných zločinů v Afghánistánu. Nositel nejvíce vyznamenání ze všech žijících australských vojáků skončil v cele – podle úřadů má na svědomí vraždu nejméně pěti civilistů. Obviněný jakékoli nezákonné jednání dlouhodobě popírá.
https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/sv ... inu-372133

[tiger]

https://t.me/bbbreaking/228202

Od júla 2026 prevezme velenie austrálskej armády 56-ročná Susan Coyle.

Podľa austrálskeho vydania The Conversation sa generálporučík Coyle stane prvou ženou v histórii, ktorá zastáva túto funkciu.

Náčelník armády je najvyššia vyššia dôstojnícka pozícia v Austrálskej armáde. Pri oznámení Coyleovho vymenovania minister obrany Richard Marles označil toto rozhodnutie za "skutočne historické".

[Alchymista]

https://www.infovojna.com/article/video ... -na-38-dni
VIDEO: Austrália, ktorá je závislá od dovozu ropy cez Hormuzský prieliv, má po rozsiahlom požiari v kľúčovej ropnej rafinérii zásoby benzínu len na 38 dní. Irán potopí americké lode v Hormuzskom prielive, ak sa USA rozhodnú dohliadať na tento kľúčový námorný uzol „ako policajti“

Rozsiahly požiar v kľúčovej austrálskej rafinérii Geelong vyvolal vážne obavy o energetickú bezpečnosť krajiny. Požiar zasiahol časť zariadenia určenú na výrobu vysokooktánového benzínu.

Kľúčovú austrálsku ropnú rafinériu zachvátil v noci na štvrtok po sérii výbuchov rozsiahly požiar. Hasičský zbor štátu Viktória vo štvrtok ráno informoval, že požiar sa podarilo lokalizovať, no počas dňa môže ďalej tlieť. Úrady varovali pred možným narušením dodávok pohonných látok a vyzvali obyvateľstvo nepodliehať panike.

Požiar zasiahol časť zariadenia určenú na výrobu vysokooktánového benzínu. Vďaka uzatvoreniu izolačných ventilov sa podarilo ochrániť ďalšie časti závodu, kde sa vyrába letecké palivo a diesel.

Rafinéria spoločnosti Viva Energy je jednou z iba dvoch fungujúcich ropných rafinérií v Austrálii. Denne v nej dokážu spracovať až 120.000 barelov ropy. Analytici uviedli, že spolu s rafinériou Ampol v Brisbane pokrýva približne 10 až 20 percent celkových potrieb Austrálie.

Austrálsky minister energetiky Chris Bowen v súvislosti s incidentom povedal, že jeho hlavný dosah sa zatiaľ týka výroby benzínu.

„Nie je to dobré. Načasovanie je naozaj nevhodné,“ uviedol pre verejnoprávnu stanicu ABC s odkazom na tlak na dodávky palív v dôsledku vojny na Blízkom východe.

Bowen však zároveň vyzval obyvateľov, aby sa vyhli panickému nakupovaniu palív. „Je dôležité, aby ľudia kupovali toľko paliva, koľko potrebujú. Nie viac, nie menej,“ povedal.

Podľa vládnych údajov má Austrália zásoby benzínu na približne 38 dní, čo je výrazne pod minimom 90 dní stanoveným Medzinárodnou energetickou agentúrou.

Austrália je vo veľkej miere závislá od dovozu ropy cez Hormuzský prieliv, cez ktorý ešte donedávna prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a plynu. Lodná doprava v tejto oblasti sa prakticky zastavila po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán z 28. februára.

Počas americkej blokády iránskych prístavov sa vrátilo späť desať lodí
Americká armáda v noci na štvrtok oznámila, že vrátila späť desať plavidiel, ktoré sa počas prvých 48 hodín námornej blokády pokúsili vyplávať z iránskych prístavov. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v regióne pôvodne informovalo o deviatich vrátených plavidlách, neskôr však doplnilo bilanciu o desiate, ktoré bolo „presmerované“ späť do Iránu americkým torpédoborcom s riadenými strelami.

Hoci CENTCOM tvrdí, že žiadne plavidlo blokádu neprelomilo, údaje o námornej doprave v Hormuzskom prielive toto tvrdenie spochybňujú. Podľa dát z utorka totiž prielivom preplávali najmenej tri lode smerujúce z iránskych prístavov. Niektoré z týchto plavidiel sa neskôr obrátili späť.

Spomínané tri lode patrili medzi najmenej sedem plavidiel spojených s Iránom, ktoré preplávali prieliv po tom, ako sa v pondelok o 16.00 h SELČ začala uplatňovať americká blokáda iránskych prístavov a námornej dopravy v oblasti Hormuzského prielivu.

Hormuzský prieliv je prakticky uzavretý od 28. februára, keď USA a Izrael podnikli na Irán svoj masívny koordinovaný útok. Námornú blokádu iránskych prístavov oznámili USA v nedeľu po neúspešných mierových rokovaniach s Iránom.

Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho vodcu Modžtabu Chameneího a bývalý najvyšší veliteľ iránskych Revolučných gárd, v stredu varoval, že Irán potopí americké lode v Hormuzskom prielive, ak sa Spojené štáty rozhodnú dohliadať na tento kľúčový námorný uzol „ako policajti“.

„Tieto vaše lode budú potopené našimi prvými raketami a pre americkú armádu predstavujú veľké nebezpečenstvo. Môžu byť zasiahnuté našimi raketami a môžeme ich zničiť,“ povedal Rezáí pre štátnu televíziu.

Rezáí, ktorý je v Revolučných gardách už dlho považovaný za predstaviteľa tvrdej línie, zároveň uviedol, že by bolo „skvelé“, ak by Spojené štáty spustili pozemnú inváziu do Iránu, pretože „by sme vzali tisíce rukojemníkov a za každého rukojemníka by sme dostali miliardu dolárov“.