Vesmírny výzkum

[Grif]

Vím přesně co to udělá.Ne podle zákona gravitace, ale zákona McMurphyho mám tu motyku v hlavě já.

[kenavf]

Kosmická loď není jediný bod, ale soustava bodů, které mají interakci s gravitací. Tím, že silové pole má určitý "tvar", ani loď není homogenní koule (tj. něco jako hmotný bod), dojde postupně k její orientaci k ose své dráhy. Síla ale nebude moc velká a pro okamžitý efekt jí bude zřejmě potřeba pomoci.
..

Máš na mysli niečo ako vzájomná poloha "metacentra a těžiště" u námornej lode.Ale u námornej lode je vztlak významne veľká hodnota preto účinkuje okamžite. https://cs.wikipedia.org/wiki/Plov%C3%A ... etacentrum

Tá tvoja varianta má samozrejme podmienku či sa naozaj teleso na obežnej dráhe "zastabilizuje" ťažiskom smerom k Zemi,respektíve ak by sme ho dostali do tejto polohy rýchlejšie pomocou motorov či sa v tejto polohe už samovolne udrží.

[Alchymista]

Družice stabilizované gadientom gravitačného poľa majú obvykle typickú konštrukciu - zo základného telesa vychádza dlhá tyč so závažím. Družica sa potom orientuje tak, že tyč trčí do priestoru a opačná základňa smeruje k Zemi.

Fyzikálny princíp stabilizácie gravitačným poľom je ten istý, na základe ktorého má Mesiac a iné telesá viazanú rotáciu.

[petrp]

Rusko hledá kosmonauty pro novou loď, mají letět na Měsíc
Ruská kosmická agentura dnes zahájila otevřený nábor nových kosmonautů, kteří mají jako první použít novou kosmickou loď k cestě na Mezinárodní vesmírnou stanici (ISS) a na Měsíc. Na tiskové konferenci v Moskvě to oznámil náměstek šéfa Roskosmosu Alexandr Ivanov. Do konce roku má být vybráno šest až osm nových kosmonautů. Vybraní kandidáti poprvé vyzkoušejí kosmickou loď Feděracija k letu na ISS a stanou se zároveň prvními Rusy, kteří vkročí na povrch Měsíce, řekl Ivanov. Hlásit se mají ruští občané starší 35 let, výhodou je působení v leteckém nebo kosmickém průmyslu. Povinná je znalost angličtiny, národnost ani pohlaví nerozhoduje.
Kosmická loď Feděracija má v budoucnu nahradit dosavadní dopravní lodi Sojuz a Progress. Na oběžnou dráhu má v budoucnu posádky dopravovat nosná raketa Angara. Vývoj nové kosmické lodi začal v roce 2009, první bezpilotní start se má uskutečnit z nového kosmodromu Vostočnyj v roce 2019.

http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/rusko- ... ic/1461292

[Alchymista]

Treba sa na to pozerať takto: výcvik kozmonauta trvá cca dva roky, ale výcvik "prvej generácie" kozmonautov pre novozavádzanú loď minimálne dvojnásobok - teda zhruba štyri roky. Ide o to, že je tam dosť veľa vecí, ktoré sa musia "najprv zistiť" a potom odladiť, a overiť, či sa to tak robí správne.

[Hektor]

Oddiel kozmonautov Ruska má 40 členov. Nerozumiem prečo nevyužijú ich ale hľadajú nováčikov. Tiež ten vek 35 rokov je trochu moc, čakal by som vysokoškolákov 26-27 . Trochu to podozrievam z náboru do profesie o ktorú nieje záujem, ale to je blbosť.

[Aaron Goldstein]

Jen moje spekulace, ale soudím, že ten věk souvisí se zkušenostmi s praktickým výzkumem... Přeci jen není každý Sheldon Cooper, aby ukončil VŠ v 16 letech... Pokud někdo ukončí VŠ ve +22, k tomu nějaké speciální studium, tak na tu praktickou část mnoho nezůstane...

[riho]

Trefa Aarone. Mladých kozmonautov bolo treba v začiatkoch kozmonautiky, kedy boli lode viac menej automatické a nikto nevedel ako bude beztiažový stav vplývať na človeka. Preto sa vyberali fyzicky odolní, mladí piloti. V súčasnosti už nie je problém, ak má kozmonaut,alebo astronaut okuliare, čo bolo kedysi nemysliteľné. A vekový priemer sa hýbe okolo 40 rokov. Predsa len je to vysokokvalifikované zamestnanie, kde je prax obrovský bonus. Neil Armstrong mal takmer 39 rokov, keď pristál na Mesiaci a Buzz Aldrin už mal 39 a pol roka. Takže 35 rokov je naozaj tá spodná hranica.

[kenavf]

Světové prvenství: Španělé vypustili vesmírnou raketu pomocí balónu

http://vesmir.stoplusjednicka.cz/unikat ... u-z-balonu

Neviem ako je to s energetickou bilanciou.
Ak to odštartuje z výšky 25 km tak ušetria 25km potenciálnej energie ale aj tak musí teleso zrýchliť na prvú kozmickú rýchlosť a tam je asi tá energetická náročnosť podstatne vyššia(100 násobne?).
Akurát si ušetria prelet hustými vrstvami atmosféry u toho neviem energetickú bilanciu odhadnúť.

[riho]

Světové prvenství: Španělé vypustili vesmírnou raketu pomocí balónu

http://vesmir.stoplusjednicka.cz/unikat ... u-z-balonu

Neviem ako je to s energetickou bilanciou.
Ak to odštartuje z výšky 25 km tak ušetria 25km potenciálnej energie ale aj tak musí teleso zrýchliť na prvú kozmickú rýchlosť a tam je asi tá energetická náročnosť podstatne vyššia(100 násobne?).
Akurát si ušetria prelet hustými vrstvami atmosféry u toho neviem energetickú bilanciu odhadnúť.

Neušetríš "len" prelet hustými vrstvami, ale aj hmotnosť prvého stupňa plus jeho paliva a vďake menšiemu aerodynamickému zaťaženiu môžeš ušetriť na hmotnosti ostatných stupňov.

[Alchymista]

Pri "veľmi malých nákladoch" by to fungovať mohlo. Ide o to, že pre malé náklady (~100kg) tvoria aerodynamické a gravitačné straty celkom významnú časť všetkých strát a požadovaná Vchar nie je obvyklých 9200-9500m/s, ale až 9700-10000m/s (+500-800m/s).
V tomto koncepte zrejme dúfajú, že im podarí odbúrať veľkú časť gravitačných strát vynesením do veľkej výšky a "horizontálnym štartom" a zároveň aj veľkú časť aerodynamických strát štartom v riedkej atmosfére (tlak je tam okolo 4000Pa = ~1/25 pri hladine).
To by im mohlo ušetriť až nejakých 1000 metrov k charakteristickej rýchlosti. A rozdiel vo Vchar 9500m/s a 8500m/s je prakticky dvojnásobná nosnosť na LEO.

[kenavf]

pri akej rýchlosti sa obvykle oddeľuje prvý stupeň?

[Alchymista]

Záleží od rakety - býva to niekde medzi 2000-4000m/s, pre Falcony to je niečo medzi 1750-2100 m/s, pre Saturn V ~2600m/s, ale napríklad Ariane 5 odhadzuje boostre SRB pri ~2050m/s a vodíkový motor Vulcain potom vypína až pri 6900m/s

[kenavf]

Záleží od rakety - býva to niekde medzi 2000-4000m/s, pre Falcony to je niečo medzi 1750-2100 m/s, pre Saturn V ~2600m/s, ale napríklad Ariane 5 odhadzuje boostre SRB pri ~2050m/s a vodíkový motor Vulcain potom vypína až pri 6900m/s

Koľko kg paliva by potreboval taký štart z balonu na urýchlenie 1kg družice, z nuly na prvú kozmickú, z výšky 25km?

[Beda]

https://speyer.technik-museum.de/en/spaceshuttle-buran

Buran v muzeu

[Alchymista]

To chceš po mne trochu priveľa :twisted:
Predovšetkým - toto nie je úloha pre "výpočet", ale pre "modelovanie", či "simuláciu".
Po druhé - takto postavené otázka je natoľko nepresná - má priveľa voľných parametrov, takže stráca zmysel.

Ber to takto: Pegasus je odhodený vo výške okolo 11-12km (p=15100Pa ~1/6-1/7 pri hladine), pri rýchlosti 850-900km/h
raketa Pegasus/PegasusXL (tri stupne, na TPH, vzdušný štart) má hmotnosť 18,5-23,5 tony a nosnosť do 450kg na LEO
raketa Scout (štyri stupne, na TPH, pozemný štart) má hmotnosť ~17,5-18 ton a nosnosť do 150kg na LEO
Takže štartom pri 1/6 tlaku a prídavkom +220-250m/s získaš dvaapol násobnú nosnosť.

[kenavf]

Tá analogia by aj stačila.
Vzhľadom k tomu že ten balón o príslušnej nosnosti tiež nebude lacná záležitosť,výkonné urýchlovacie motory budú tiež potrebné tak sa mi to nezdá zrovna lepšie riešenie.Rozdiel bude len vo veľkosti motorov a množstve (lacného) paliva.

mínusy u balonu:
-cena náplne balonu
-nosnosť balonu
-počet použití balonu(UV žiarenie je v tej výške veľmi intenzívne a agresívne)
-potreba balon znova odchytiť a vrátiť na štart alebo je to jednorázovka

mínusy u štartu rakety zo zeme
-potreba štartovacej rampy
-väčšia spotreba paliva
-potreba výkonnejších motorov

[riho]

Otázka by musela špecifikovať o aké palivo ide, aký je spôsob práce raketového motora, koľkostupňová má byť raketa (aj keď tu asi myslíš jednostupňovú). Aký je profil letu, sklon ku rovníku, miesto vypustenia. To všetko môže výrazne ovplyvniť výsledok.

[Beda]

Tady jsou popsany starty druzic, ze zeme, ponorky a z pontonu.

http://vtm.e15.cz/clanek/morske-rakety

[Alchymista]

Nie je uvedená, koľko by mala tá raketa vážiť, a teda aká je požadovaná nosnosť balonu. Za predpokladu, že chcú dosiahnuť nosnosť na LEO "pár desiatok kilogramov", tak nosnosť balonu by mala byť v jednotkách ton. Samozrejme, že balon bude drahý, ale zasa "nie až tak" - jednorazový stratosferický balon s nosnosťou okolo tony vychádza pod $50,000.

Rád by som upozornil na jeden veľmi rozšírený omyl: mnoho ľudí si myslí, že tuhé raketové palivá sú lacnejšia ako kvapalné. Nič nie je ďalej od pravdy.
Kvapalné palivá sú v skutočnosti doslova "za pusinku", je to viacmenej nafta, trochu lepšie čistená či letecký petrolej - a cena je plne porovnateľná, navyše sa z nich neplatí DPH ani spotrebná daň!!, takže cena je okolo pol euro za kilogram. Tekutý kyslík je tiež lacný - okolo štvrť euro za kilogram (NASA platila v 2016 $0,16 za kg) takže kilo palivovej zmesi RP+LOx stojí v každom prípade značne menej než euro za kilogram.
Naopak tuhé palivá sú DRAHÉ - "lacné" chloristanové palivo stojí cca €10-€20 za kg (pri výrobe v desiatkach až stovkách ton), "lepšie" tuhé palivá i cez €100 za kilogram (pre "malospotrebiteľa" už len chloristan amnonny, bezvodý, mikronizovaný, stojí až okolo $45-50 za kilogram, hlinikový prach mikronizovaný, "bezoxidový" stojí ~€15-20 za kilogram, a bez "papierov" ho ani nekúpite)