Centrum pre integritu klímy (Center for Climate Integrity - CCI) vo štvrtok zverejnilo správu, v ktorej podrobne opisuje, ako plastový priemysel vyvíjal svoje marketingové aktivity s cieľom obísť odpor verejnosti a potenciálnu reguláciu.
Podľa správy CCI petrochemické spoločnosti napriek tomu, že vedia, že recyklácia plastov nie je technicky ani ekonomicky praktická, pokračovali v "podvodných" marketingových a informačných kampaniach, aby presvedčili spotrebiteľov o opaku. V správe sa uvádza, že to zastavilo legislatívne a regulačné opatrenia, ktoré by už dávno mohli riešiť problém plastového odpadu a znečistenia.
"Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá a iné petrochemické spoločnosti využili falošný prísľub recyklácie plastov na exponenciálne zvýšenie výroby primárnych plastov za posledných šesť desaťročí, čím vytvorili a udržiavajú globálnu krízu plastového odpadu a ukladajú značné náklady komunitám, ktoré musia platiť za jej dôsledky," píše CCI.
Viac ako 99 % plastov sa vyrába z fosílnych palív, uvádza sa ďalej v správe. Hoci existujú tisíce rôznych druhov plastov, väčšina z nich sa nedá "recyklovať". A napriek snahám presvedčiť spotrebiteľov o opaku sa miera recyklácie plastov v USA v roku 2021 odhaduje len na 5 až 6 %.
Po desaťročnom skúmaní plastov dospela Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) k záveru, že existujú len dva druhy plastov, z ktorých sa dajú vyrobiť kvalitné predmety: PET a HDPE, ktoré sa bežne používajú na výrobu plastových nádob a fliaš.
Zatiaľ sa všetky ostatné formy plastov spaľujú alebo posielajú na skládky, pretože aj keď sú niektoré plasty teoreticky recyklovateľné, v praxi sa v skutočnosti nerecyklujú kvôli požiadavkám na čistotu, ktoré nie sú praktické - napríklad zelená PET fľaša sa nedá recyklovať s priehľadnou PET fľašou. Pri recyklácii sa tiež zhoršuje kvalita plastu, čo obmedzuje jeho využitie v ďalšom živote. A v konečnom dôsledku recyklované plastové materiály aj tak skončia na skládke.
Toxicita plastov spôsobuje problémy aj počas procesu recyklácie. Chemické prísady v plastoch zahŕňajú stabilizátory, zmäkčovadlá, nátery, katalyzátory a spomaľovače horenia, ako aj možnú kontamináciu čímkoľvek, čo daný plast obsahoval, napríklad čistiacimi rozpúšťadlami alebo pesticídmi. To znamená, že väčšinu plastov nie je možné recyklovať na obaly na potraviny alebo iné výrobky, ktoré sú v kontakte s potravinami.
Náklady na recykláciu plastov sú tiež oveľa vyššie ako náklady na výrobu nových plastov.
"Proces recyklácie - od zberu cez triedenie až po spracovanie a prepravu - si vyžaduje viac času, práce a zariadení na dosiahnutie menej kvalitného a menej efektívneho výstupu ako proces výroby primárnej živice z fosílnych palív," vysvetľuje sa v správe.
V správe sa uvádza, že predajný slogan, ktorý falošne tvrdí, že plasty sa dajú recyklovať, vytvorili a rozšírili petrochemické spoločnosti.
"...plastový priemysel už viac ako 50 rokov používa známy návod, ako sa vyhnúť zodpovednosti. Petrochemické spoločnosti - samostatne a prostredníctvom priemyselných obchodných združení a nastrčených skupín - oklamali spotrebiteľov, tvorcov politík a regulačné orgány, aby uverili, že môžu riešiť krízu plastového odpadu prostredníctvom série falošných riešení," píše CCI.
Od 50. rokov 20. storočia si petrochemické spoločnosti uvedomovali, že ak sa ich výrobky budú môcť vyhadzovať, zabezpečí sa tým stály, rastúci dopyt po nich. Prípady udusenia detí opakovane používanými plastmi zároveň viedli plastový priemysel k tvrdeniu, že tašky sú určené na vyhodenie, čím sa vina presunula zo spoločnosti na rodičov. V dôsledku toho sa v rokoch 1960 až 1970 výroba plastových obalov zvýšila z 10 % na 25 %.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia však boli plasty označené za kľúčový problém v kríze pevného odpadu. Aby čelili odporu verejnosti a vládnej regulácii, plastové spoločnosti prišli s dvoma riešeniami: skládkovaním a spaľovaním. V polovici 80. rokov bolo jasné, že ani jedno z týchto úsilí nezabezpečí verejnosti dôveryhodné riešenie problému plastového odpadu. Vtedy sa plastový priemysel obrátil na svoju súčasnú recyklačnú kampaň, ktorej sa začiatkom 90. rokov podarilo "oklamať" verejnosť o životaschopnosti recyklácie plastov, uvádza sa v správe.
"Vnímajú to ako komunikačný problém, ale je tu aj iný problém a podľa môjho názoru nevenovali skutočnému problému toľko energie, kreativity a vynaliezavosti, koľko venujú komunikačnej časti," povedal Lewis Freeman, ktorý v rokoch 1978 až 2001 pôsobil ako viceprezident Spoločnosti plastikárskeho priemyslu (SPI). SPI bola zodpovedná za prvé spustenie kampane pre vzťahy s verejnosťou v 50. rokoch 20. storočia, ktorá viedla k vzniku jednorazových plastov.
"Za približne 30 rokov došlo k miernemu zlepšeniu v množstve recyklovaných plastov, ale pri všetkej snahe a vynaložených peniazoch sa takmer vôbec nepohli z miesta. Keby používali rovnaké meradlo úspechu a neúspechu ako pri riadení zvyšku svojho podnikania, skončili by s podnikaním," dodal Freeman.
Podľa CCI sa okolo roku 2015 zvýšila pozornosť venovaná mikroplastom a zvýšila sa viditeľnosť oceánskych plastov a ich vplyvu na voľne žijúce živočíchy, čo viedlo k pobúreniu verejnosti. V reakcii na to sa spoločnosti vyrábajúce plasty snažili v kampani okolo recyklácie plastov opätovne predať a preznačiť neúspešné technológie, ktoré používali v minulosti, ako "nové".
"Spoločnosti ako ExxonMobil, Shell, Chevron Phillips a Dow - samostatne a prostredníctvom svojich priemyselných obchodných združení - sa spolčili, aby pol storočia klamali verejnosť, a to napriek rozsiahlym dôkazom, že recyklácia nie je životaschopným riešením problému plastového odpadu," napísala CCI.
"Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá a ďalšie petrochemické spoločnosti by sa teraz mali zodpovedať za svoju úmyselnú kampaň klamania a z nej vyplývajúce škody, podobne ako tabakové a opiátové spoločnosti, ktoré použili podobný návod," dodali.
Divízia pre plasty Americkej chemickej rady a jej členské spoločnosti sa proti správe ohradili vo štvrtkovom vyhlásení.
"Žiaľ, táto chybná správa uvádza zastarané, desaťročia staré technológie a pôsobí proti našim cieľom byť udržateľnejšími tým, že nesprávne charakterizuje priemysel a stav dnešných recyklačných technológií," uviedol prezident amerických výrobcov plastov Ross Eisenberg. "To podkopáva zásadné výhody plastov a dôležitú prácu, ktorá prebieha na zlepšení spôsobu, akým sa plasty používajú a opätovne využívajú na uspokojenie potrieb spoločnosti."
