Atomová energie, jaderné elektrárny

[riho]

Ale nie priemyselné.Ak si dobre pamätám, tak aj tu z toho bolo pozdvíhnutie kvôli tomu, že rusi dokázali uzavrieť zadný cyklus a prakticky vytvoriť bezodpadové uránové hospodárstvo.
Mt za MW nebolo o tom, že rozriedené palivo sa malo používať v reaktoroch v USA?

[Juraj]

Priemyselny reaktor nie je este stale ani BN-800. Chysta sa BN-1200 a ten uz mozno bude priemyselnym vzorom. Zatial je jeho stavba odlozena. Pred par rokmi som o BN-800 pisal s nadejou. Zda sa, ze predcasne...

[riho]

Je zapojený do sústavy, takže to nie je ani úplne experimentálny, či laboratórny reaktor.

[Juraj]

Vsak ano, je to taka polopriemyselna prevadzka, to vsak bola aj BN-600. Ale stale to nie je priemyselny vzor s patricnymi certifikatmi, ktory by mohli sekat ako rozky po celom svete

[riho]

Nemyslím si, že technológia na množivý reaktor je určená pre zahraničie. Maximálne pre veľmi obmedzený okruh spojencov. Ak sú v tomto rusi, ako si písal, o dve generácie pred zvyškom sveta, tak sa to z rúk nepúšta a teda netreba ani certifikáty MAAE na prevádzku.

[Alchymista]

Množivý reaktor s rozumným energetickým výstupom z rúk nedajú nikomu a za žiadny peniaz - pretože je to výdatný zdroj plutonia (preto "množivý").
Podobne MOX palivá s plutoniom.

[riho]

A navyše zdroj valut za likvidáciu jadrového odpadu.

[false_flag]

Díky, jsem to chtěl napsat. Jde o to, že svět není ideální a množivé reaktory jsou příliž nebezpečné hračky zhlediska šíření atomových zbraní. Jinak o rozvojí množivých reaktprů už referovaly televizní noviny daleko v hlubokém socialismu. Byla to výzkumná priorita..

[Alchymista]

Takto - MOX s obsahom plutonia (izotopová zmeska) sa robí aj vo Francúzsku, a požíva sa v niekoľkých reaktoroch v západnej Europe ("niekoľko" - je to asi 30-40 reaktorov). Lenže stále to nie je "ideál" uzavretého palivového cyklu. Na "uzavretie" treba rýchly reaktor (ako sú BN), schopný spáliť "vyššie transurány" - amerícium, curium, všetky izotopy plutonia...

A aby nedochádzalo k mýlke "množivý reaktor" nie je to isté ako "reaktor na rýchlych neutronoch".
Do kategorie "množivých" patrí napríklad aj "černobylský" RBMK (v určitých režimoch), naopak VVER sa ako "množivý" prakticky prevádzkovať nedá a oba sú na pomalých "tepelných" neutronoch.
Drvivá väčšina reaktorov vo svete sú reaktory na tepelných (pomalých) neutronoch - reaktorov na rýchlych neutronoch je len zopár.

[woxia]

Do kategorie "množivých" patrí napríklad aj "černobylský" RBMK (v určitých režimoch)

Odkud to máš a máš více podrobností? :eek:
Je sice pravdou, že po výbuchu v Černobylu na zasedání MAAE jeden sovětský vědec (dá se dohledat) vypustil hodně velkou spoustu moc strašně neuvěřitelných detailů o konstrukci RBMK až za to byl souzen, ale na toto jsem nikde nenarazila.

[Alchymista]

Takto môžeš použiť všetky reaktory, ktoré nevyžadujú odstávku pri výmene palivových tyčí.
Stručný popis nájdeš aj na https://sk.wikipedia.org/wiki/Kan%C3%A1 ... C3%A1torom alebo https://cs.wikipedia.org/wiki/RBMK

Priamo vysokoprodukčné plodivé/množivé reaktory na produkciu plutonia sa stavali trochu inak: Konštrukcia bola podobná RBMK, ale sú navyše vybavené horizontálnymi kanálmi s transportnými pásmi/reťazami/"člnkami"... Kanály mohli byť "suché" (v voľnou alebo nútenou cirkuláciou plynu) i "mokré" (opäť s voľnou alebo nútenou cirkuláciou) podľa konkrétnej konštrukcie.
Na jednej strane sa na transportér nakladali obvykle hliníkové kazety s nejakou vhodnou uránovou zlúčeninou (používal sa obvykle ochudobnený urán alebo prírodný urán, prítomnosť štiepiteľného 235U je nežiadúca) a pomaličky prechádzali reaktorom (rýchlosť sa samozrejme dala regulovať). Pri jednom z postupov bola typická rýchlosť posunu ~1cm za hodinu, takže trasu dlhú cca 15 metrov (2x5m tienenie reaktora, 5m aktívna časť reaktora) absolvovali za dva a pol mesiaca, z toho asi mesiac prechádzali aktívnou zónou reaktoru, kde boli vystavené intenzívnemu ožiareniu neutronami a časť uránu 238U sa premenila na plutonium 239Pu. Pomalý prechod cez tienenie nebol celkom samoúčelný - na výstupnej strane poskytol čas na "vymieranie" najrádioaktívnejších krátkožijúcich izotopov, pretože časť uránu 238U a vzniknutého plutonia 239Pu sa neutronmi normálne rozštiepila.

Boli aj iné postupy, a doby "pobytu" zdrojového materiálu v aktívnej zóne sa veľmi líšia - od minút do niekoľko mesiacov. Iná z možností je použitie štandardných palivových tyčí v štandardnom reaktore, ktoré sa ale vyberú "predčasne", napríklad nie po obvyklom roku, ale už po pol roku či po troch mesiacoch.)

Na druhej strane transportéru "horúca" kazeta vypadla, bola zachytená do zberného koša/žlabu, hliník sa chemicky odstránil, uránová a už aj plutóniová zlúčenina sa izolovali, nasledovala chemická separácia plutonia. Izolovali sa štiepne produkty a transurány, urán po chemickom čistení išiel späť na výrobu kaziet, plutonium a transurány na ďalšie spracovanie, štiepne produkty do jadrového odpadu alebo na spracovanie.

[kozlus]

https://www.novinky.cz/ekonomika/clanek ... &source=hp
Havlíček: Bez jádra to bude uhlí

Aby Česko mělo dostatek elektřiny i po roce 2040, bude muset obnovit stávající jaderné bloky v Dukovanech. Jinak nemůže splnit plán ústupu od uhelných elektráren. I tak se ale musíme připravit na zdražování elektřiny, řekl Právu ministr průmyslu a obchodu Karel Havlíček (za ANO).
Pro nás z toho vyplývá, že pokud chceme dál dekarbonizovat a dodržet jízdní řád útlumu uhlí, musíme začít intenzivně řešit, kde budeme brát.
Musíme proto v horizontu pěti let začít vážně hovořit o i o Temelínu, nikde jinde už možnost není.
Později už budeme chytřejší, i co se týká malých modulárních reaktorů, které by měly být poprvé spuštěny v americkém Idahu v letech 2025 až 2026. Už jsem jednal s vedením firmy NuScale, která má mimo jiné uzavřenou dohodu o spolupráci s ČEZ a jež nás považuje za nejgramotnější evropskou zemi v oblasti energetiky, s níž dnes jedná.

Doslova a do písmene řekli, že USA a Česko jsou pro ně priority. Neříkám jednoznačně, že to bude cesta, ale malé reaktory mohou dávat smysl. Karty však vsaďme na dostavbu Dukovan.

Situace se začne zhoršovat, první problémy očekáváme po roce 2025.
Musíme posilovat obnovitelné zdroje, smířit se s tím, že budeme-li dodržovat dekarbonizaci a uzavírání elektráren, na nichž je dnes předběžná shoda, už nebudeme čistým exportérem elektřiny.

Palivo do soucasnych reaktoru se tady uz testuje a pripravuje se dalsi kulisarna?

[bacil]

To je jen chlácholení. Taková Francie, tam mají většinu energie z jádra a mají i menší elektrárny (nebo aspoň měli) ve velkých továrnách.

Ono se říká, že nejde regulovat výkon... No reaktoru samozřejmě, ale na elektrické straně to lze velmi hluboko a rychle. Stačí jen mít možnost odvádět přebytečné teplo z reaktoru, aby nešlo do turbíny. Slyším něco o nehospodárnosti jaderného paliva, ale pořád je to levnější, než uhlí.

[woxia]

Na jednej strane sa na transportér nakladali obvykle hliníkové kazety s nejakou vhodnou uránovou zlúčeninou (používal sa obvykle ochudobnený urán alebo prírodný urán, prítomnosť štiepiteľného 235U je nežiadúca) a pomaličky prechádzali reaktorom (rýchlosť sa samozrejme dala regulovať).

Alchy, moc díky za osvětu. Také jsem díky tomu pochopila, jak mohla teoreticky snadno vzniknout červená rtuť (nebo jiný materiál).
Tj. do reaktoru posílali různé materiály či sloučeniny a také na různý čas a pak zkoumali, co jim z toho vypadlo.

[Alchymista]

Vyzerá to jednoducho... Na prvý pohľad.
Skús si napríklad položiť otázku a nájsť odpoveď: Prečo sa používali/používajú hliníkové obaly?

skúste to najprv sami - odpoveď je v izotopoch hliníku a ich chovaní pri ožiarení neutronmi.

Hliník má len jeden stabilný izotop - 27Al. Ak zachytí neutróny, vznikajú izotopy 28Al, 29Al a 30Al s polčasom betarozpadu ~135s, ~393s a ~3,6s a menia sa na stabilné jadrá kremíku 28Si, 29Si a 30Si. Až 30Si sa pri záchyte neutronu mení na 31Si a ten betarozpadom s polčasom 157 minút na stabilný fosfor 31P.
Čiže jadro hliníku môže zachytiť až štyri neutrony (to je strááášne veľa - aj v reaktore) a výsledkom sú v rozumnom časovom intervale do 14 dní stabilné (nerádioaktívne) jadrá, alebo aspoň produkty s veľmi nízkou aktivitou, pri záchytoch menej ako troch jadier dokonca nedochádza ani k výraznej mechanickej degradácii obalu - kremík sa s hliníkom celkom dobre znášajú a tvoria eutektiká v širokom rozpätí pomerov a teplôt, v pevnej fáze zostávajú minimálne do 500°C.

[Alchymista]

Írán stupňuje jaderné napětí. Ve středu začne plnit centrifugy pro obohacování uranu

Ako vyzerá taká odstredivka?(obrázok, schéma)

zvonku štíhly válec vysoký meter, tri, päť, či až dvanásť metrov... s kabelážou, 2-4 trubkami a armatúrou. Vo vnútri je druhý "válec", skôr nádoba - rotor na magnetickom uložení sa točí 10-50 000 za minutu, i viac. Do vnútra rotora sú zavedené trubky na prívod a odsávanie hexafloridu uránu (od steny rotoru sa odsáva ťažšia "ochudobnená frakcia", od osy sa odsáva ľahšia "obohatená frakcia", plnenie je niekde medzi nimi)

Základy
https://en.wikipedia.org/wiki/Gas_centrifuge
http://isis-online.org/uploads/conferen ... scent1.pdf
https://energyeducation.ca/encyclopedia ... enrichment
omáčka
http://scienceandglobalsecurity.org/arc ... glaser.pdf
https://www.princeton.edu/~aglaser/2008 ... svol16.pdf
http://www.scielo.br/pdf/bjce/v19n3/13186.pdf

[Juraj]

Kolko centrifug maju Iranci zapojene do kaskady?

[skflanker_]

Šefčovič: Jadrová energia potrebuje čím skôr nejaký úspech

Európska jadrová energetika potrebuje predstaviť úspešný projekt novej fungujúcej jadrovej elektrárne, ktorý by verejnosť aj politikov presvedčil o výhodnosti týchto zdrojov energie. Povedal to v pondelok 18.11.2019 v Modre podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na odbornej konferencii SES 2019 venovanej energetike. V Európe je v súčasnosti niekoľko rozostavaných jadrových blokov, no ich výstavbu predražili a predĺžili nové bezpečnostné predpisy.
„Čo je dôležité z pohľadu Európskej komisie, potrebujeme zaznamenať nejaký úspech, a to čím skôr,“ povedal Šefčovič. Diskusie o ďalšom smerovaní energetiky a budovaní nových jadrových zdrojov na pôde EÚ sú podľa neho namiesto vecných argumentov plné emócií. „To znamená, že potrebujeme spustiť jadrovú elektráreň, ktorá bude moderná, a ktorá presvedčí všetkých tých, ktorí hovoria, že jadrové elektrárne sa nám predražili a trvá nám veľmi dlho, kým ich dobudujeme a nie je jasné, aký finančný vklad je potrebný na to, aby sa takáto veľká jadrová elektráreň mohla spustiť,“ povedal eurokomisár...

Zdroj https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clan ... ky-uspech/ z 18.11.2019

[petrp]

Seriál Černobyl je natočený podle skutečné události. Přesto je v něm od skutečné události hned několik podstatných rozdílů.
.

[Kolja]

Korejci kupují od Rusů plzeňskou Škodu JS. Podniku podle nich škodí sankce za Krym

https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/ko ... -internetu
Tak se nám rýsuje kandidát na dostavbu našich JE. V Třebíči jsou už Korejci pečení vaření a dělají velký PR.