Letecké bomby

[skflanker_]

Nosič = lietadlo rodiny Suchoj Su-34 a 2x modul UMPK (УМПК) s bombami FAB-500M62 (ФАБ-500М62) po "aktivácii"

Video https://vk.com/video-182816816_456240898 dĺžka 4 sek.
Zdroj https://vk.com/wall-182816816_86567 z 05.07.2023

[skflanker_]

Moduly UMPK (УМПК) pre letecké bomby FAB-500M62 (ФАБ-500М62) sú vybavené malými rušiacimi zariadeniami Kometa-M (Комета-М), ktoré chránia výrobok pred účinkami rušenia nepriateľským REB. Svedčia o tom fotografie nepriateľa, do ktorého rúk sa dostal relatívne kompletný modul UMPK. Táto "Kometa" nie je najlacnejšia, ale umožňuje, aby UMPK nebol výrazne ovplyvnený nepriateľským REB, čím sa neznižuje presnosť zásahu.

Zdroj https://vk.com/wall-123538639_3729363 z 13.07.2023 + 6 kvalitnejších foto

[Alchymista]

Okienko histórie

Málokto to vie, ale ZSSR začiatkom 40. rokov vyrábal funkčné vzorky navádzaných bômb, z ktorých jedna sa volala SB-1 (samonavádzaná bomba prvého variantu) (СБ-1 (Самоуправляющая бомба первого варианта))

Samotná wunderwaffle bola dlhá až 3,25 m, mala schému krídla v tvare X s rozpätím 2 m a opeření rovnakej schémy.
Takáto schéma bola zvolená, pretože bolo potrebné vytvoriť také zariadenie, ktoré má
veľkosť vztlakovej sily v pozdĺžnej a priečnej rovine rovnaká a vo všeobecnosti nezávisí od uhla náklonu.

V prednej časti sa nachádzali zázraky sovietskej makroelektroniky: najviac čokoľvek je mechanický televízor s dvoma navádzacími systémami a dvoma optickými indikátormi, jeden systém na každé kormidlo, ktoré reagujú na posun od stredu zorného poľa svetelného bodu a podľa toho korigujú kormidlá. Kormidlá poháňajú elektromotory a automatické gyroskopy urýchľujú valce so stlačeným vzduchom, ktoré sú strčené vo vnútri konzol.

Celý tento zázrak vážil 320 kilogramov a niesol nálož ekvivalentnú FAB-250.

Bombu vo variante SB-1M testovali v roku 1945, pričom údaje z testov zachytávali tak, že ju hádzali do náhodného mora, čo im prišlo pod ruku. Na zachytenie údajov použili filmový fotografický guľomet, ktorý bol zamurovaný do prdele vo zváranej oceľovej nádobe, ktorú potom zdvihli z dna, utreli handrou a pozerali kreslené filmy.

V záveroch o stúpavom bombardovaní sa uvádza: "Pri zhadzovaní SB-1M si zamierenie nevyžaduje presné vyrovnanie cieľa so zameriavacím krížom (prípustné sú odchýlky rádovo +- 20°) s prihliadnutím na balistické údaje, vietor a nadmorskú výšku a môže sa vykonať pomocou jednoduchého zameriavača.
Munícia sa mohla používať v úzkom rozsahu poveternostných podmienok a bola veľmi závislá od oblačnosti, svetla a vzdialenosti od pobrežia.
Letecká bomba mohla zaútočiť na loď len počas dňa v smere od slnka v rozmedzí +/- 90°. V tomto prípade išlo o cieľ typu "bojová loď" v závislosti od osvetlenia.
Bomba SB-1M mohla zistiť a zasiahnuť vo vzdialenosti 6500... 12000 metrov a "krížnik" vo vzdialenosti 4000... 8000 metrov.

Program bol zrušený v roku 1947 vzhľadom na to, že v tom čase už bol zastaraný, ale jeho vývoj bol využitý v iných projektoch.

https://t.me/aviamemes/1541
https://t.me/aviamemes/1542

[kenavf]

Ako funguje Car bomba.

[Alchymista]

Podľa doložiteľných sovietskych videí - nezmyselné proporcie.
Štvrtá minúta->

[mzprx]

5:23 je vidno, ze je to len prazdna bedna.

[Alchymista]

Skoro na každej bombe je zadná časť "prázdna". Deliaca rovina medzi náložou a chvostovým úsekom je v mieste prstenca malých otvorov v telese bomby (prístupy ku spojovacím skrutkám)

Dôvod je jednoduchý - aerodynamická stabilita a s tým spojená poloha ťažiska bomby. Vo videu vidno, kde sú na bombe závesné oká a bočné opory - v tej rovine je i ťažisko kompletnej bomby. Bočné opory sú posunuté o niečo dozadu, aby lepšie zachytávali aerodynamické sily, pretože bomba bola nesená v bombovnici ako polozapustená - proste sa tam nevošla kvôli veľkým rozmerom (podobne nosili britské Lancastery bomby Talboy a Grand Slam)

[kenavf]

V tom americkom animáku čo som sem dával, spomínajú že bomba je vyplnená polyuretanovou penou a že by to malo mať aj nejaký funkčný vplyv. Je to možné, alebo hlúposť?

[Skeptik]

To není "dutá bedna".
To je prostor pro sekundární "nálož", tedy to vodíkovou část.
To vepředu, štěpná část, je pouze "detonátor".

[Alchymista]

kenavf - neni to hlúposť. Tak sú vymyslené všetky modernejšie nálože. Pena obvykle nebýva polyuretanová, skôr polyetylén alebo niečo podobné s vysokým obsahom vodíku, a je plnená vodíkom (vodíkové bublinky). Dôvodom je, že vodík je pre roentgenové žiarenie "priehľadný" - alebo aspoň podstatne priehľadnejší ako vzduch (údajne cca 10-15x pri rovnakej hustote a ešte podstatne viac pri rovnakom tlaku). Pena teda vytvára "optický" kanál, ktorým sa roentgenové žiarenie zo štiepnej nálože dobre a ľahko šíri (šírenie vo vodíku je bližšie vákuu ako vzduchu).

Skepti - mýliš sa. Vlastná fúzna časť nálože nebola veľká. Niekde som videl rozbor vychádzajúci z energetickej bilancie a autorovi vyšlo, že mala objem len 4-5 metrov kubických, z čoho 2-3 kubíky tvorilo fúzne palivo deuterid líthia Neni známe, či bolo použité prírodné líthium - zmes 6Li a 7Li - alebo rafinované s vyššou účinnosťou (teraz rýchlo neviem, čo to má byť 6Li alebo 7Li), takže je tam dosť neistota v energetickej výťažnosti. A 2 kubíky bolo olovo a urán na plášť a možno aj na "sparkplug" (centrálnu tyč) nálože. Množstvo štiepnych produktov uránu nasvedčovalo, že "len olovo" tam rozhodne nebolo a v bombe bolo použitých aj pekných pár sto kilo uránu alebo plutonia (i viac ako tona)
Vnútorný povrch telesa bomby bol vyložený doštičkami karbidu wolframu, ktoré slúžili ako roetngenové zrkadlo, a zmenšovali únik roentgenového žiarenia z primárnej nálože stenami telesa bomby a održali ho dovnútra, a tým zlepšovali efekt "radiačnej" kompresie oloveného plášťa nálože.
Samotná fúzna časť nálože teda mala priemer 1,3-1,5m a dĺžku okolo 3 metre. To zhruba aj zodpovedá typickým pomerom priemeru a dĺžky takýchto náloží. Celá zostava mohla mať 15-20 ton (a zvyšok konštrukcie bomby vrátane radiačného zrkadla pripadalo 7-12 ton).

[Skeptik]

Alchy
A těch 5 m3 bylo uloženo kde?

[Alchymista]

vpredu - zhruba v priestore prednej kuželovitej a strednej valcovej časti telesa bomby (sú zhruba meter a dva metre dlhé). Závesné oká sú v ťažisku (nad ťažiskom) bomby, takže sú aj blízko ťažiska fúznej nálože, ktorá je najmasívnejším a veľmi kompaktným prvkom konštrukcie.

[Skeptik]

Takže ve střední části ... za tou štěpnou náloží. Jak říkám.
A na konci byl brzdící padák.

[Alchymista]

Bomba je dlhá zhruba osem metrov, valcová časť telesa končí na štyroch metroch.
Štiepna nálož je oddialená od čela fúznej nálože na pol až trištvrte metra, aby ju pri výbuchu nepoškodila.

[Skeptik]

Takže se v tomto nemýlím.

To není "dutá bedna".
To je prostor pro sekundární "nálož", tedy to vodíkovou část.
To vepředu, štěpná část, je pouze "detonátor".

V přední části bomby je primární štěpná část.
Za ní (cca do poloviny těla bomby) je sekundární "vodíková" část.
A v zadní části je padák.
Vnější plášť bomby tomu dává tvar a zajišťuje stabilní let (resp. pád).

"Dutá bedna" to tedy není ... je to "plná bedna"

[Alchymista]

Ako povieš. Ale v tomto priestore už fakt nič ďalšie nebude.

5:23 je vidno, ze je to len prazdna bedna.

[Alchymista]

Jo a na co byly ty kuličky v těch kolejnicích?

Je to prívod pre elektrické/elektroprotechnické odistenie bombových zapalovačov a odisťovačov.
"Gulička" je rozdelená na dve "polovice" s izolačným pásom, "kolajnička" tiež (dokonca na tri). Elektrické napätie je na "koľajničku" privedené až po splnení niekoľkých podmienok:
- nastavenie kabínových prepínačov na režim "ostrá" a "výbuch"
- stlačenie bojového tlačítka pilotom alebo rovnocenný povel
- vysunutie kolíku detekcie prítomnosti bremena na zámku (= bremeno sa oddelilo od zámku na viac ako 5 cm)
- vnútorná detekcia otvorenia zámku a vyklopenia závesných hákov (tento spínač je ovládaný závesným hákom zámku) (= háky sa vyklopili - v zámku sú mechanicky spriahnuté tiahlami)

Systém zabezpečuje, že elektrický povel pre odistenie zapalovačov prejde len pri splnení všetkých podmienok súčasne a "nemôže" sa stať, aby sa odistila "náhodne" odpadnutá bomba, alebo aby sa bomba odistila počas podvesenia na lietadle.
Povel k odisteniu zapalovačov je teda vlastne privedený do zapalovača až potom, ako sa bomba spoľahlivo oddelí od zámku, závesníku a lietadla a spojená je s lietadlom už len káblikmi od "guličiek".

V bombových zámkoch je ešte jeden podobný systém - malý elektromagnetický zámok pre odistenie zapalovačov s mechanickým odistením. "Normálne" je rozopnutý, jeho hák je prekrytý odpruženou klapkou (celkom tvrdá strunka).
Vkladá sa do neho krúžok odisťovacieho "drôtu" - ten máva rôzne dĺžky podľa typov použitých bômb, od pol metra až do metra a pol (u nás som dlhšie nevidel). Na jednom konci je spomenutý krúžok, na druhom konci zarážka a ochranná gumená gulička, na drôte je pohyblivá karabína asi tak 4-5 cm veľká... Krúžok sa zakladá do malého zámku a je držaný odpruženou klapkou. Karabína sa zakladá do očka roznetného mechanizmu zapalovača.
Malý zámok je normálne rozopnutý, zopne, uzamkne sa, až pri splnení rovnakých podmienok ako sú uvedené vyššie.
Drôty zabepečujú, že trhacie poistky zapalovačov sú vytrhnuté, až keď karabína narazí na zarážku na konci drôtu - teda v momente, keď je od bombového zámku vzdialená niekoľko desiatok centimetrov.
Drôty zostavenú uzamknuté a lietadlo ich dovezie domov aj s očkami-trhacími poistkami zapalovačov na karabínach.

[skflanker_]

Modul UMPK / УМПК
Pomerne nedávno bola čiastočne vyriešená úloha zvýšenia efektívnosti prevádzky pridaním možnosti zadávania súradníc cieľa do UMPK (УМПК ) vo vzduchu za letu (upravený bol SUV (СУВ), samotný UMPK a pylón na fotografii).
Ak predtým bolo možné pripraviť úlohu a súradnice cieľa v UMPK len na zemi technikom, tak od okamihu zistenia cieľa po jeho zničenie uplynulo veľa času.
Teraz sa časové cykly (od okamihu zistenia cieľa po jeho zničenie) výrazne skrátili a do UMPK je možné zadať operačný cieľ priamo za letu vo vzduchu alebo aj po odhode UMPK z lietadla za jeho letu k cieľu (ak je potrebné presmerovať UMPK na iný cieľ v zóne dopadu). Viaceré útoky UMPK na najhorúcejších častiach Záporožského frontu (napr. Rabotino (Работино), Urožajnoje (Урожайное)) to dokazujú. So starými verziami UMPK by bolo v takýchto podmienkach prakticky nemožné uskutočniť účinné údery (od okamihu zistenia cieľa uplynulo príliš veľa času).

Zdroj https://vk.com/wall-123538639_3801483 z 07.09.2023 + viac info:
Za 1,5 roka urobili viac ako za celé predchádzajúce obdobie po rozpade ZSSR

[skflanker_]

Prvé celkové zábery lietadla rodiny Suchoj Su-34 (Су-34) s FAB-500M62 (ФАБ-500М62) s UMPK (УМПК). Pod krídlami bombardéra možno vidieť a podrobne ich preskúmať z diaľky aj zblízka 2 bomby. Zaujímavé je aj to, že UMPK sú k bombám pripevnené priamo na letisku.

Zdroj https://vk.com/wall-123538639_3812214 z 13.09.2023 + 3 kvalitnejšie foto

[Alchymista]

swodki321289.mp4

(7.23 MiB) Staženo 46 x

Odhodenie - pretočenie do polohy krídlami hore začína na posledných dvoch výrezoch a je rýchle (asi pol sekundy)

Po pretočení - na druhom výreze je dym - príznak činnosti nejakého výkonného pyromechanizmu (zrejme na roztvorenie krídiel).
Roztvorenie krídiel je opäť rýchle - zhruba na piatich políčkach, teda značne pod pol sekundy.