Dělostřelectvo, minomety a raketomety - RF

[kenavf]

Môj delostrelecký radar má zistiť granty ktoré sa objavili vo vzduchu, takže radar nemusím dávať nejako zvlášť vysoko. Ako vysoko by musela byť protivníkova aparatúra na zistenie môjho radaru?

[Alchymista]

Mne na presné zameranie zdroja stačí podstatne slabší signál. Uvedom si - ak máme obaja rovnako citlivé prímače, tak ja zachytávam priamy signál tvojho vysielača, ale ty zachytávaš signál odrazený od nejaké "maličkého" granátu s RCS maximálne 1-2dm2.
Inak - ty hľadáš reflektorom mačku podľa svietiacich očí - ale ja hľadám tvoj reflektor. Kto koho uvidí na väčšiu diaľku?

[kenavf]

:sipka: Lenže ty hľadáš reflektor ktorý je síce silný ale je pre teba schovaný "za terénnym horizontom"/prekážkou. Dokážeš ho aj tak triangulovať s dostatočnou presnosťou? Jedným "identifikátorom reflektorov" asi ťažko určíš diaľku.

[woxia]

samozřejmě, úplně v pohodě. Na 800 km stačí jeden jediný impulz. Triangulací od WW2, přesněji (podle délky vlny) od 70 let.

A když se ptáš jak je to možné, tak Ti odpovídám, že žijeme v reálném fyzikálním prostředí, ne v teoretických výpočtech.
(mně na to staří vlci navedli z toho, co bylo odtajněno, je to v podstatě velmi jednoduché, když jsem pochopila fungování 4MX)
A pokud ještě nevěříš, tak vezmi si do ruky mobil a přemýšlej. Např. Uragan-M vysílá signál o výkonu 40 W a ty ho zachytíš na jakou vzdálenost?
No a na jakou vzdálenost zachytíš na stejném mobilu signál tvé Wi-fi (100 mW)?

[kenavf]

Nebavíme sa ani tak o sile signálu a citlivosti detekcie ale o presnom uhle detekcie zdroja ktorý je niekde za prekážkou 20km ďaleko a ty môžeš rozmiestniť svoje senzory maximálne sto metrov od seba alebo menej.

[Alchymista]

A to už ako prečo "maximálne sto metrov"? To je na to nejaký predpis? :evil_smile:
Nezamieňaš si dve veci? Meraciu bázu zameriavača, nad ktorou sa bude určovať fázový posuv signálu dvoch antén a z neho smerník zdroja signálu voči meracej báze. A pozície dvoch takýchto zameriavačov?
Totiž - systém s dvojicou/trojicou/stádom antén v okruhu desiatok či aj stoviek metrov poskytuje údaje na "iné účely", obvykle pre potreby rádioelektronického boja - tj. rušenie, klamanie..., a samozrejme pre identifikáciu, zameriavanie a sledovanie pohybu nosičov zdrojov signálov - teda hlavne lietadiel a lodí. Tam je presnosť +/-100 metrov či dokonca aj +/- kilometer plne postačujúca. Tu rozoberáme inú úlohu - zameranie a priame ničenie bodového zdroja. Pre tento účel je vhodnejšie použiť zameriavače dva a vzdialené od seba na diaľku porovnateľnú s diaľkou cieľa

[bacil]

Vlny se ohýbají, když letí okolo překážky... Viz Fresnelova zóna

[kenavf]

A to už ako prečo "maximálne sto metrov"? To je na to nejaký predpis? :evil_smile:
..
.. Pre tento účel je vhodnejšie použiť zameriavače dva a vzdialené od seba na diaľku porovnateľnú s diaľkou cieľa

Tých sto metrov som buchol len tak "z brucha". Vychádzal som len z predpokladu že ak mám nejaké zameriavacie triangulačné zariadenie v rámci bojovej jednotky tak som schopný ich, v rámci taktickej jednotky, rozmiestniť od seba v stovkách metrov. Zameriavacie zariadenie so vzdialenosťou snímačov v desiatkach kilometrov od seba sa mi zdá už problematicky využiteľné.
Ale sú to len moje dedukcie, nikde som nenarazil na nejaké info o zameriavačoch zdrojov signálov.

[riho]

Neviem ako vám, ale mne ako veliteľovi by zapnutý delostrelecký radar nepriateľa v hlave spustil červené tablo, že je niekde v okolí rozložená minimálne jedna batéria. A snažil by som sa ju zamerať skôr, než zruším radar. Ten by bol samozrejme prvým cieľom, ale 3., 4. granát by mieril na už určenú pozíciu nepriateľského delostrelectva. Mať permanentne zapnutý radar si pýta o prúser.

[Polite]

203 mm hufnica Malka.
Zaujímavá doprava strely....myslel som si, že japonka je na betón...
https://mobile.twitter.com/gunfighter20 ... 2473452545

[petrp]

Podobnost nabíjení s námořními děly je čistě náhodná? Asi ne...

[Alchymista]

Asi nie - ale ani tvrdenie, že je to "priamo odvodené" od nejakého námorného dela neobstojí.
Vec sa má tak, že u takto veľkých kalibrov je "beznábojnicové" nabíjanie používané tradične - jednak záver musí riadne tesniť aj bez nábojnice a nábojnica už utesnenie záveru pri tak veľkom priemere príliš nevylepší, a jednak sa premenlivá náplň celkom presne odvažuje (teda nie len "pytlíkuje" ako u tradičnejších menších kalibrov) - a jednak len prach váži 25 až 43,5kg (plus primeraná nábojnica -> spolu cez 60kg - čož je už na chlapa priveľa).

Vozík - jednak ten granát váži kus cez sto kilo (102-110kg) a jednak jadrový granát stál pár (desiatok) milionov. To sa už oplatí manipuláciu zjednodušiť a "zbezpečniť".

[kenavf]

Čo to trčí za tyčku z tej prachovej nábojky?

[Alchymista]

Je to najskôr kovový trň/trubka (alebo aj kartonový valček) - slúži buď na dotlačenie granátu do "správnej polohy" voči prachovej veľkosti náplne alebo na vymedzenie "správnej polohy" náplne v nábojovej komore medzi granátom a záverom. Pion totiž údajne mohol jazdiť aj s "nabitým kanonom" (to väčšina samohybiek nesmie). A v neposlednej rade - zabezpečuje, aby bola prachová náplň v správnej polohe voči iniciátoru prachovej náplne, ktorý u tejto zbrane predstavuje samostatný prvok - u "normálnych" diel je to proste zápalková skrutka na dne nábojnice zakrytá zažehovačom, takže správna poloha je skoro vždy zaistená
Hoci to nevidno, podobné vložky, ale zo spaliteľného materiálu, sú aj v mnohých delostreleckých nábojniciach. Správne rozloženie prachu pri odpálení a horení náplne je celkom dôležitý faktor pre "správny vývoj rany" - teda pre správne horenia prachovej náplne.

[kenavf]

Keď je väčšia prachová náplň, nasunie sa na ten "kartónový" valček?

[Alchymista]

Uprimne - neviem. Skôr ale ano -+ podľa váhy je "malá" náplň 25 kg a "veľká" 43,2kg, takže ak na video nabíjajú "malú" náplň, veľká by zodpovedala celej dĺžke s "valčekom".

[skflanker_]

Koalicia SV na kolesách....

152mm samohybná húfnica 2S35-1 "Koalicija-SV" (Коалиция-СВ) na podvozku KamAZ-6550 (КамАЗ-6550)

https://youtu.be/2y9n8U74HB4 zverejnené 26.05.2020, dĺžka videa 2:11 min.
Zdroj https://vk.com/wall-6384628_3593365 + video z 26.05.2020

[Alchymista]

Hlaveň nedobre kmitá - to treba zásadne dorobiť.

[nine_mike]

A dá sa s tým niečo spraviť? Vyzerá, že je to spôsobené vysokou polohou ťažiska voči zemi. To by sa musela nejakým spôsobom zväčšiť plocha a oddialiť vysunutá poloha tých stabilizačných ramien.

[Alchymista]

Za povšimnutie stojí, že hlaveň výrazne kmitá v čase, keď je už platforma s otočným kruhom veže a vežou stabilizovaná. Takže kmitá "hlaveň voči veži" a to znamená nejakú "nevyváženosť" v systéme "hlaveň - brzdovratné zariadenie - veža/lafeta". Akú a kde - to už nie je môj odbor. Najskôr asi rôzne periody kmitania/pohybov rôznych častí systému.
Podstatné je, že takéto kmitanie pôsobí na námerový systém, ktorý obvykle nie je také zaťaženie stavený.

"Správne" chovanie hlavne má vyzerať asi takto - 152mm SHKH vz77 Dana (od 30 sekundy):