Vo veľkom rozhovore pre Sputnik ruský minister zahraničných vecí hovorí o niekoľkých zásadných témach vrátane potenciálnej hrozby, ktorú predstavujú rakety USA v Európe a ázijsko-tichomorskom regióne, rozšírenia vojenskej spolupráce s Čínou, priebehu špeciálnej vojenskej operácie a nelegitímnosti Zelenského po skončení jeho funkčného obdobia.
Ruské strategické objekty vrátane jadrových môžu byť ohrozené americkými raketami krátkeho doletu, ak USA rozmiestnia v Európe a ázijsko-tichomorskom regióne pozemné rakety stredného a kratšieho doletu. Aké ďalšie opatrenia na jadrové odstrašenie by mohla Moskva v tomto prípade prijať? Bola by recipročná odpoveď z ruskej strany dostatočná?
Sergej Lavrov: Máte nepochybne pravdu, že rozmiestnenie amerických pozemných rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) v uvedených regiónoch by pre nás predstavovalo vážnu bezpečnostnú výzvu. Táto otázka nie je významná len pre nás. V spoločnom vyhlásení po nedávnej návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne sa konštatovalo, že takéto destabilizujúce kroky USA predstavujú priamu hrozbu pre našu krajinu aj pre Čínu. Preto sme sa s našimi čínskymi partnermi dohodli na zintenzívnení spolupráce s cieľom čeliť nezodpovednému správaniu Washingtonu, ktoré podkopáva medzinárodnú stabilitu.
Realizácia plánov USA na rozmiestnenie pozemných rakiet INF nezostane bez odozvy. Konkrétne, v tomto scenári je nevyhnutné upustenie od jednostranných samočinných obmedzení zavedených Ruskom po odstúpení USA od Zmluvy INF. Nie sú vylúčené ani ďalšie kroky v oblasti jadrového odstrašovania, keďže predsunuté americké rakety by mohli byť zamerané na naše veliteľské stanovištia a miesta dislokácie našich jadrových síl. Rozhodnutia o týchto otázkach sú v kompetencii prezidenta Ruskej federácie.
Ukrajina „niekoľkokrát“ použila západné zbrane na úder proti Rusku - správa
Podľa nemeckého denníka Bild Kyjev neoznámil Berlínu použitie systému protivzdušnej obrany Patriot dodaného Nemeckom „najmenej raz na zásah“ proti ruským cieľom.
Úder bol... pic.twitter.com/x3SgCSyaau
- Sputnik (@SputnikInt) 29. mája 2024
Zvažuje Rusko zvýšenie počtu spoločných vojenských cvičení s Čínou ako odpoveď na akcie USA v ázijsko-tichomorskom regióne?
Sergej Lavrov: Základom našej vojenskej spolupráce s Čínou je vysoká úroveň vzájomnej dôvery. Rusko-čínska spolupráca je zameraná na posilnenie medzinárodnej bezpečnosti a prebieha v súlade s medzinárodným právom.
Naše spoločné úsilie nie je namierené proti tretím krajinám. Rusko aj naši čínski priatelia však musia zvážiť negatívne vojensko-politické trendy v ázijsko-tichomorskom regióne a prijať opatrenia na zmiernenie ich dôsledkov.
Súhlasíme s tým, že je dôležité posilniť obrannú spoluprácu nielen na bilaterálnej úrovni, ale aj v rámci multilaterálnych formátov. Táto dohoda bola zaznamenaná v spoločnom vyhlásení podpísanom po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne. Konkrétne ide o rozšírenie rozsahu spoločných cvičení a bojového výcviku, vykonávanie námorných a vzdušných hliadok a rozvoj spoločných kapacít reakcie.
Po skončení prezidentského mandátu Volodymyra Zelenského vidí Rusko na Ukrajine nejaké sily, s ktorými je pripravené viesť mierový dialóg? Existuje nejaká predstava o tom, kedy by mohla byť ukončená špeciálna vojenská operácia?
Sergej Lavrov: V Kyjeve je pri moci „strana vojny“, ktorá sa aspoň rétoricky usiluje poraziť Rusko „na bojisku“. Za týchto podmienok je dialóg o mieri ťažko predstaviteľný. Navyše od 30. septembra 2022 platí na Ukrajine zákonný zákaz rokovaní s ruským vedením.
Pokiaľ ide o právne postavenie Volodymyra Zelenského po 20. máji, keď sa skončilo jeho prezidentské funkčné obdobie, ruský prezident Vladimir Putin sa na tlačovej konferencii v Minsku 24. mája k tejto otázke vyjadril jasne.
Dúfajme, že skôr či neskôr sa na Ukrajine objavia politické sily, ktorým záleží na záujmoch ľudí. Zatiaľ nie je iná možnosť ako pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii, kým sa nedosiahnu jej ciele.
Existuje možnosť urýchliť proces politického urovnania situácie okolo Ukrajiny?
Sergej Lavrov: Teoreticky áno. Aby sa tak stalo, Západ musí prestať dodávať Ukrajine zbrane a Kyjev musí zastaviť nepriateľské akcie. Čím skôr sa tak stane, tým rýchlejšie sa začne politické riešenie.
Opakovane sme vyhlásili, a to aj na najvyššej úrovni, že Rusko je naďalej otvorené rokovaniam. Je však nevyhnutné pochopiť, že sa usilujeme o mier, nielen o prímerie. Nemá zmysel poskytnúť protivníkovi prestávku, ktorú opäť využije na preskupenie a prezbrojenie. Rokovania musia vychádzať zo zásady nedeliteľnej bezpečnosti a z reálnej situácie na mieste.
Má pre Rusko zmysel pokračovať v spolupráci s OBSE vzhľadom na proukrajinský postoj tejto organizácie?
Sergej Lavrov: Nemožno poprieť, že OBSE je v hlbokej kríze. Je to dôsledok toho, že Západ pošliapal všetky zásady, na ktorých bola táto organizácia založená. Úplná „ukrajinizácia“ jej agendy takmer znemožňuje jej činnosť v tradičných oblastiach: vojensko-politickej, ekonomicko-environmentálnej a humanitárnej.
Azda jediným dôvodom pokračujúcej účasti Ruska v OBSE je možnosť priamo tlmočiť náš postoj k aktuálnym otázkam ostatným 56 účastníkom vrátane tých západných štátov, ktoré s nami „zmrazili“ dialóg v iných formátoch. Okrem toho nám pravidlo konsenzu organizácie umožňuje blokovať návrhy znepriatelených krajín, ktoré Rusku nevyhovujú.
Objavili sa informácie, že na Ukrajine sa čoskoro objavia stíhačky F-16, ktoré poskytli niektoré krajiny NATO. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Moskva považuje tieto lietadlá za nosiče jadrových zbraní. Aká bude reakcia Moskvy na prítomnosť takýchto stíhačiek v ukrajinských ozbrojených silách?
Sergej Lavrov: Dodávanie čoraz ničivejších zbraní kyjevskému režimu svedčí o nezáujme Západu o ukončenie konfliktu.
Dodávka amerických stíhačiek F-16 situáciu na frontovej línii nezmení. Tieto lietadlá budú zničené, rovnako ako iné typy zbraní, ktoré Ukrajine dodali krajiny NATO.
Je dôležité poznamenať, že stíhačky F-16 sú už dlho hlavným prostriedkom dodávok v rámci tzv. spoločných jadrových misií NATO. Preto si nemôžeme pomôcť, ale dodávku týchto systémov kyjevskému režimu považujeme za zámernú signalizačnú akciu NATO v jadrovej oblasti. Snažia sa tým vyjadriť, že USA a NATO sú na Ukrajine pripravené ísť do všetkého.
Napriek tomu dúfame, že prebiehajúce rusko-bieloruské cvičenia, ktoré zahŕňajú nácvik použitia nestrategických jadrových zbraní, poslúžia našim protivníkom ako triezve upozornenie na katastrofálne dôsledky ďalšej eskalácie jadrového rebríčka.
Ako hodnotíte vyhlásenie Washingtonu o možnom zastavení niektorých dodávok zbraní do Tel Avivu vo svetle izraelskej operácie v Rafahu? Prečo podobná reakcia USA nenastala po ostreľovaní ruských miest ukrajinskými ozbrojenými silami?
Sergej Lavrov: Naše skúsenosti s Američanmi jasne ukazujú, že ich vyhláseniam sa nedá veriť. Dlho sme im chceli veriť, viedli sme rokovania a dosiahli sme dohody. Ukázalo sa však, že Washington nemal v úmysle splniť žiadny zo svojich „sľubov“, dokonca ani tie, ktoré boli zdokumentované na papieri a v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN.
Američania naďalej verejne hovoria o svojom záväzku spravodlivo vyriešiť palestínsku otázku, zatiaľ čo v praxi veľkoryso podnecujú ozbrojené konflikty. Washington šesť mesiacov blokoval prijatie rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o zastavení paľby, čím v podstate dal „zelenú“ ničeniu Gazy. Keď boli Američania v marci tohto roku nútení zdržať sa hlasovania a umožniť Rade schváliť rezolúciu požadujúcu zastavenie nepriateľských akcií, zástupca USA bezostyšne vyhlásil, že dokument Bezpečnostnej rady OSN nie je záväzný.
Vyhlásenie Washingtonu o zastavení dodávok munície do Izraela sa týkalo jedného druhu munície - leteckých bômb - a len z „jednej dávky krátkodobej pomoci“. O niekoľko dní neskôr Snemovňa reprezentantov USA schválila návrh zákona na zrušenie „pauzy“ v dodávkach zbraní Izraelu. Ak dokument, ktorý pripravili republikáni, prejde aj v Senáte, zabráni Bielemu domu odmietnuť vojenskú pomoc Tel Avivu.
Pokiaľ ide o druhú časť vašej otázky, odpoveď je celkom jasná. V národnej bezpečnostnej stratégii USA je Rusko označené za bezprostrednú hrozbu. USA a NATO otvorene uvádzajú, že ich cieľom je spôsobiť našej krajine „strategickú porážku“. V tejto súvislosti sa Biely dom, ktorý sa stal spolupáchateľom zločinov kyjevského režimu, nezaujíma o osud civilného obyvateľstva ruských miest.
Čínsky prezident Si Ťin-pching vyhlásil, že Peking podporí mierovú konferenciu uznanú Ruskom aj Ukrajinou. Ako sa Moskva pozerá na postoj Pekingu k ukrajinskej kríze? Ak Peking navrhne usporiadanie mierovej konferencie o Ukrajine, podporí Moskva takýto návrh? O akých témach by sa podľa názoru Ruska mohlo na takejto konferencii diskutovať?
Sergej Lavrov: Veľmi si ceníme konštruktívny postoj Pekingu k ukrajinskej kríze. Naši čínski priatelia chápu povahu a podstatu situácie. Vo februári minulého roka navrhli plán na vyriešenie konfliktu.
V apríli tohto roku čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na zníženie napätia s cieľom nastolenia mieru a stability, a nie na vyhrotenie situácie kvôli vlastným záujmom. Dúfame, že Západ a Kyjev vyvodia správne závery.
Pokiaľ ide o myšlienku zvolať medzinárodnú mierovú konferenciu, ktorá by zabezpečila rovnocennú účasť Ruska a Ukrajiny a prerokovala všetky existujúce mierové iniciatívy, považujeme ju za pokračovanie úsilia Pekingu o vytvorenie podmienok na vyriešenie ukrajinskej krízy. Stotožňujeme sa s názorom, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny krízy, zabezpečiť legitímne záujmy všetkých strán a dosiahnuť dohody založené na zásade rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. Ešte raz zdôrazňujem: to znamená rešpektovať realitu na mieste, ktorá odráža vôľu ľudí, ktorí tam žijú.
Putinova prohlášení:
Rusko a Bělorusko jsou v neustálém kontaktu, budou nastíněny konkrétní kroky k rozvoji vztahů mezi zeměmi.
Čína - 18,9 %, 28,8 bilionu dolarů.
USA - 15,5 %, 23,6 bilionu dolarů
Indie - 7,2 %, 11,9 bilionu dolarů
Rusko - 3,8 %, 5,7 bilionu dolarů
Japonsko - 3,7 %, 5,6 bilionu dolarů