MiG - 31

[kenavf]

Toto sa mi zdá už reálnejšia Mig-41

Nová přepadová stíhačka MiG-41 se objeví na ruské obloze už v roce 2020

https://cdr.cz/clanek/nova-prepadova-st ... nt=article

[WuVirr]

Fotografie z místa pádu MiG-31 v regionu Nižný Novgorod

[WuVirr]

:sipka:

[Skeptik]

Škoda letadla - byla to BMka
Důležité ale je, že oba vyhopkali včas ...

[skflanker_]

Od 02/2018 sa začalo lietať s novým "podvesom":

Zdroj https://www.facebook.com/photo.php?fbid ... =3&theater + diskusia

14.09.2018, Žukovskyj:

Zdroj https://www.jetphotos.com/photo/9074544


https://russianplanes.net/id238679

V diskusiách prevláda názor že ide o obnovený projekt MiG-31D na likvidáciu družíc / satelitov obiehajúcich okolo Zeme (raketa Ch-47M2 Kinžal to určite nie je)
Alebo mierový program na vynášanie malých ľahkých družíc / satelitov na nízke obežné dráhy okolo Zeme.

[Alchymista]

Že by pokračovanie projektu Mig-31I Išim (Ishim)?

Ako rusko- kazašský projekt

[puma]

Má to evidentně radom pod kterým je radar o velkém průměru, tedy asi protidružicová střela. Ale vyměnit hlavici, co dokáže vypustit malý satelit asi technicky bude nejmenší problém.

[Alchymista]

Vzhľadom na balistiku prepadu orbitálneho objektu suborbitálnou strelou je radar na strele nepraktický - cieľ má veľmi vysokú rýchlosť zblíženia, kľudne 9-11km/s, z toho vyplíva silný doplerovský efekt, a obmedzená rýchlosť obnovy informácie kvôli limitom opakovacej frekvencie danej požadovaným dosahom. Oveľa praktickejší sa v súčastnosti javí infračervený zobrazovací/maticový systém, ktorý má podstatne väčšiu rýchlosť obnovy informácie.

[skflanker_]

Pôvodný projekt MiG-31D a raketa 79M6:

Detail

2003d.jpg (55.83 KiB) Zobrazeno 8003 x

Zdroj https://testpilot.ru/russia/mikoyan/mig/31/d/mig31d.htm alebo http://militaryrussia.ru/blog/topic-699.html, kde je porovnanie komplexu 30P6 s raketou 76M6 a komplexu Ishim
V uvedenom článku popisujú aj dobu v sekundách počas ktorej mohli rakety vypustiť aby družici trafila, a zároveň popisujú, že navádzanie bolo cez pozemné radary. Samotná hlavica - radom nie je dobre na foto vidieť, ale určite nie je tak veľký ako pri terajšej rakete
Pozemné zariadenie bolo iba v Kazachstane (51. plocha na polygóne Сары-Шаган) a iba toto dokázalo raketu navigovať.
Samotné lietadlo MiG-31, modrá 071 ani radar nemalo - odobrali ho a dali tam len "váhový 200kg ekvivalent" + na konce krídel dali stabilizačné trojuholníkové plochy (viď foto v článku).
Jedine spoločné medzi starými MiG-31D, modrá 071+072 a teraz týmto MiG-31 modrá 82 je asi len ten bielo-čierny "meter" na boku "sacákov" (predný a zadný).
Uvidíme čo o tom zverejnia neskôr.

[Skeptik]

Vzhledem k velikosti toho radomu, a tomu co píše Alchy, bych hledal cíle spíše na vodě než ve vesmíru.
Kdo říká že Kinzal je finální verze protilodní balistické střely odpalované z letadla ???

Ale souhlas s skflankerem ... počkejme brzo se objeví nějaký "únik informací"

[puma]

Taky mě to napadlo, že by to mohla být defakto protilodní střela proti LL s neomezeným dosahem v podstatě, pokud by ten radom byl keramický (což se už dnes vyrábí), tak by mohl vydržet i vstup do atmosféry, pak by velký radar pro konečnné navedení dával smysl, ale nevylučoval bych ani tu protisatelitní zbraň a vypouštění malých satelitů, ono by to mohlo být navržené i modulárně.

[puma]

ALASA a vynášení 45kg užitečného nákladu, každopádně ta ruská potvora má ale radar a radom ale Kinžal, ale jiný

Podle mě je to protiradarová střela s extrémním dosahem (2000 až 3000km) s pasivním/aktivním radarem, vyloženě je to určené pro rychle vyřazení mobilní radarové části PRO - tedy námořních elementů PRO (nosičů RIM-161 Standard Missile 3).
To ale ještě nevylučuje, že to není modulární konstrukce, pravděpodobně bude, a bude existovat i verze pro vynášení malých satelitů, či jako protisatelitní zbraň.

[Alchymista]

Na detaile dobre vidno spôsob zloženia krídiel - zodpovedá to skôr strele "Kontakt" 79M6

Ako píše puma - možné sú aj tri varianty:
a) protidružicová zbraň - jedno alebo dvojstupňový nosič s mimoatmosferickým interceptorom
b) nosič malých družíc - dvoj alebo trojstupňový nosič s výkonom 20-50kg na LEO
c) protizemná/protilodná strela veľkého dosahu - jednostupňová, aerobalistická s dostrelom 1000++km
U všetkých variant je prvý stupeň prakticky rovnaký a tepelne odolný keramický radom tiež dobre poslúži u všetkých troch variant.

[nine_mike]

Malo by zmysel púšťať sa do varianty c, (protilodná/protizemná strela) keď už majú Ch-32 a kindžal? Mne to skôr príde ako zbraň proti tomu americkému bezpilotnému raketoplánu, špionážnym družiciam a celkovo trumpovským kozmickým silám, resp. ruská reakcia na aktivizáciu armády USA vo vesmíre.

[Alchymista]

Malo. Táto strela má zrejme iné možnosti a schopnosti ako Ch-47M2 Kinžal aj ako Ch-32 (modernizované Ch-22)
Kinžal potrebuje data z nosiča, takže jeho efektívny dosah na námorné ciele je limitovaný rádiovým horizontom z letovej výšky nosiča na nejakých 500-550km. To tiež značne zjednodušuje navedenie, potrebnú elektroniku aj potrebné manévrovacie schopnosti. Doba letu na maximálny dostrel (500-550km) bude u Kinžalu do 240 sekúnd, skôr len okolo 200 sekúnd - za ten čas mu cieľ utečie maximálne päť-šesť kilometrov od počiatočného bodu, takže vystačí s manévrovým priestorom o priemere 10-15km.
Táto nová strela má zrejme dosah značne (násobne) väčší a ciele si musí vyhľadať samostane - doba letu môže i presiahnuť 500 sekúnd (Mach 8-10 na diaľku 1200km = 380 - 480 sekúnd) čo predstavuje manévrový priestor cieľa 7-10km a z každú minútu oneskorenia informácie medzi prieskumným prostriedkom a strelou sa manévrový priestor cieľa zväčšuje o ďalší kilometer. Útočiaca strela teda musí svojím detekčným systémom pokryť minimálne dvojnásobný priemer (ak sa cieľ môže posunúť o 10km od poslednej známej pozície, strela musí prepátrať kruh o priemere najmenej 20km) a musí dokázať v tomto priestore aj manévrovať aby cieľ dostihla.

[Juraj]

Iskander a Kindzal vraj letia v zaverecnej faze znacne pomalsie ako uvedenych 10M (2-3M). Takze nieco doraznejsie by sa mozno hodilo
http://www.armadninoviny.cz/zastavi-pro ... t-ii-.html

[Alchymista]

Treba si uvedomiť, že papierových Mach 10 je maximum vo výške. Rýchlosť klesnúť môže na Mach 2-3, ale bude to vo výške pod desať kilometrov alebo i menej, teda vzhľadom k uhlu zostupu nie viac ako 15km "pred cieľom" a to zasa predstavuje posledných 10 maximálne 20 sekúnd letu.

K videu s vysokými manévrovacími schopnosťami - podobný manéver robia aj obe varianty S-300 - rakety totiž majú v tryskách plynové kormidlá

[nine_mike]

Alchy a odkiaľ je tá info že kindžal potrebuje dáta z nosiča? Nemôže mu dáta poskytovať napr. družica a ciel sleduje nejaký malý UAV ako Orlan alebo Orion alebo ponorka a posiela ich cez satcom do kindžalu?

[Alchymista]

Každý ďalší informačný kanál na strele zvyšuje zložitosť systému na strele a zároveň zvyšuje "informačnú zraniteľnosť" strely. Navyše - rusi stále ešte nemajú (a tak skoro mať nebudú) nepretržité pokrytie družicovým signálom s dostatočným počtom komunikačných kanálov pre operačné a taktické využitie.

Druhá vec - nosič získava pre Kinžal primárne rádiolokačné dáta o cieli a spracováva ich do potrebnej formy. Vzhľadom k rýchlosti nosiča predstavuje každý ďalší prenosť údajov o cieľoch na nosič oneskorenie informácie - a zvyšuje tak chybu cieľových údajov.

Ad ponorka ako zdroj cieľových údajov - to tú ponorku obetuješ?

[nine_mike]

No ja sa tomu veľmi nerozumiem, ale lietadlová loď a jej zväz má obrovskú hodnotu + hodnota toho čo môže zničiť je ešte mnohonásobne vyššia. Ak mám strelu ktorá ju dokáže vyradiť a mám možnosť zvýšiť jej dosah o pár sto km za cenu toho že bude zložitejšia a drahšia (hoci aj by to stálo 3x tak veľa ako strela bez týchto možností), tak by mi to zato rozhodne stálo.
To družicové pokrytie nemusí byť všade, pre základnú funkčnosť stačí pokryť všetko okolo ruských hraníc do vzdialenosti dostrelu Ch-47M2.
Ponorku by som obetovať určite nechcel, ale LL v prípade útoku na územie Ruska by sa aj tak musela nachádzať v operačnom priestore ruských ponoriek (veď to je jeden z ich hlavných jobov), tak prečo to nevyužiť a nepostaviť systém tak aby aj hociktoré kilo dokázalo naviesť kindžal alebo iné strely na LL. Naviac keby ponorka útočila napr. UETom, tak aj tak by sa musela priblížiť minimálne na 25 km (udávaný max. dosah UET torpéd) a predtým poznať polohu LL. Proste mne to pripadá strašne nepraktické aby strela s takými parametrami musela byť navádzaná signálom z nosiča. A ako to riešia Čínania s ich DFkami, veď oni ich odpalujú dokonca zo zeme.