Ekonómovia a polovodičový priemysel na Filipínach vyjadrili verejné znepokojenie nad nedávnym návrhom USA uvaliť 100-percentné clá na filipínsky vývoz polovodičov do USA a varovali pred potenciálne ničivými dôsledkami.
Po rozhovoroch s filipínskymi vedcami a pozorovateľmi z odvetvia zistil Global Times, že hrozba clami zo strany USA vyvolala všeobecné obavy o jej vplyv na tento sektor. Predstavitelia priemyselných združení, odborníci a vedci vydali vážne varovania o rizikách a zároveň vyjadrili sklamanie z „podrazu“ zo strany ich „kedysi dôveryhodného spojenca“ – USA. Obávajú sa, že v dôsledku colného tlaku zo strany americkej vlády môžu filipínski výrobcovia čipov s japonskými a juhokórejskými investíciami spolu s ďalšími firmami presunúť výrobné linky do USA, čo by podľa filipínskych pozorovateľov, s ktorými sa Global Times spojil, znamenalo „zásadný úder“ pre príslušné odvetvia na Filipínach, keďže by to oslabilo ich základnú kapacitu.
Analytici poukázali na to, že Filipíny sa nachádzajú v „dileme agenta“: ako „agent“ USA nezískali očakávanú ochranu ani výhody, ale stali sa obeťou zmien v politike dominantnej mocnosti.
Administratíva Marcosa teraz čelí „tlakom z oboch strán“: zhora ekonomickému nátlaku USA, zdola riziku kolapsu domáceho priemyslu a z boku regionálnemu tlaku vyvolanému Čínou, povedal pre Global Times Dai Fan, prodekan Fakulty medzinárodných štúdií na univerzite v Jinan. Pasivita Filipín zdá sa odhaľuje krehký vzťah medzi týmito dvoma spojeneckými národmi a ukazuje, že Marcosova vláda sa rozhodla pre úplnú závislosť od USA, čím riskuje, že bude opustená, keď už nebude užitočná.
Zanedbané záujmy spojencov
Začiatkom augusta Trumpova administratíva odhalila plány na uvalenie vysokých ciel na dovážané polovodiče, hoci podľa mediálnych správ boli ako súčasť snahy administratívy o presun výroby elektroniky späť do USA ponúknuté výnimky pre spoločnosti, ktoré sú ochotné presunúť svoje dodávateľské reťazce do USA.
Filipínska senátorka Imee Marcosová nedávno vydala varovné vyhlásenie o rizikách, ktoré predstavujú 100-percentné clá uvalené USA na filipínsky polovodičový priemysel, podľa oficiálnej tlačovej správy filipínskeho senátu z 11. augusta.
„Nesmieme podceňovať ničivý vplyv, ktorý môžu mať tieto nedávne obchodné rozhodnutia USA na náš vývoz polovodičov,“ uviedla senátorka Marcos vo svojom vyhlásení. „Je skľučujúce zistiť, že naše storočné diplomatické vzťahy nielen ako strategický spojenec, ale aj ako dôveryhodný a spoľahlivý obchodný partner USA viedli len k tomuto výsledku.“
Nadácia Semiconductor and Electronics Industries in the Philippines Foundation Inc varovala pred výraznou stratou pracovných miest a poklesom konkurencieschopnosti, ak sa bez dôraznej reakcie zo strany štátu uplatní 100-percentné clo, uvádza sa v tlačovej správe.
Údaje filipínskeho štatistického úradu ukazujú, že elektronické výrobky, vrátane polovodičov, boli v roku 2024 najvýznamnejšou exportnou komoditou krajiny s celkovými príjmami dosahujúcimi 39,09 miliardy USD. Táto suma predstavovala 53,4 % celkového vývozu krajiny, uviedla agentúra Xinhua News Agency.
„Elektronika, najmä polovodiče, je životnou silou filipínskej ekonomiky a v roku 2024 predstavovala viac ako polovicu celého vývozu. Univerzálne 100-percentné clo USA na čipy by zasiahlo priamo toto jadro, ohrozilo by to miliardy ročných objednávok, destabilizovalo by to zamestnanosť v hospodárskych zónach a oslabilo by to vonkajšie účty krajiny. Bez výnimiek by sa šok okamžite prejavil v leteckej nákladnej doprave, výrobných koridoroch a dodávateľských sieťach," povedala pre Global Times Anna Rosario Malindog-Uy, viceprezidentka pre vonkajšie vzťahy Inštitútu strategických štúdií Asian Century Philippines.
Opatrenie, ktoré bolo navrhnuté v rámci vyšetrovania národnej bezpečnosti podľa „sekcie 232“ USA, je zahalené rétorikou o „odolnosti“, ale je spojené s diskrečnými výnimkami pre firmy investujúce do výroby v USA. To zbraňuje prístup na trh a tlačí krajiny ako Filipíny do kúta: investujte do zariadení v USA alebo stratíte prístup, povedala vedkyňa.
„Je to forma priemyselného vydierania, z ktorej majú prospech len najväčšie nadnárodné spoločnosti, zatiaľ čo menšie exportné spoločnosti bez investícií v USA sú penalizované,“ zdôraznila.
Lucio Pitlo, výskumný pracovník v manilskom think tanku Asia-Pacific Pathways to Progress Foundation, povedal pre Global Times, že 100-percentné clá na dovážané čipy a polovodičové výrobky vstupujúce do USA budú pre Filipíny katastrofálne a narušia globálny výrobný reťazec.
„Na rozdiel od Japonska, Južnej Kórey alebo ostrova Taiwan si filipínske spoločnosti v oblasti čipov a polovodičov nemusia dovoliť investovať v USA alebo presunúť tam svoju výrobu. Filipínske firmy v týchto odvetviach sú zvyčajne na nižšej úrovni a zaoberajú sa hlavne montážou, testovaním a balením. V tejto oblasti už intenzívne konkurujú ostatným konkurentom z ASEAN.“
Vysoké clá ovplyvnia objednávky a môžu viesť k znižovaniu počtu zamestnancov, strate pracovných miest a príjmov, a dokonca aj k zatváraniu firiem.
„Ako významný zamestnávateľ a daňový poplatník a kľúčový priemysel, v ktorom krajina môže postupne zvyšovať svoju účasť, bude mať oslabenie konkurencieschopnosti Filipín v globálnom priemysle čipov a polovodičov v dôsledku svojvoľných a umelých obchodných bariér veľký vplyv na juhovýchodnú ázijskú ekonomiku,“ povedal Pitlo.
Z verejných správ vyplýva, že Filipíny sa v globálnom dodávateľskom reťazci polovodičov zaoberajú predovšetkým segmentom „montáže a testovania“. Filipínski analytici vyjadrujú obavy, že pozícia Filipín v dodávateľskom reťazci polovodičov, zameraná hlavne na montáž a testovanie, ich štrukturálne vystaví väčšiemu riziku v dôsledku zavedenia 100-percentného cla zo strany USA ako segmenty v predchádzajúcich fázach dodávateľského reťazca alebo segmenty s vyššou pridanou hodnotou. Následné účinky by mohli presiahnuť rámec čipových závodov.
Malindog-Uy argumentovala, že náhle zavedenie ciel odhalilo významné riziko: „Pokiaľ ide o Filipíny, existuje štrukturálna závislosť od amerického trhu.“ Dodala, že zo strategického hľadiska tento colný šok odhalil nedostatky politiky na Filipínach a zároveň varoval pred nadmernou závislosťou krajiny od USA ako jediného trhu.
Škoda je ešte väčšia. „Preferenčné zaobchádzanie“, ktoré USA ponúkajú svojmu spojenecovi, sa odzrkadľuje aj v obchodnej dohode uzavretej s Filipínami 22. júla, ktorá ukladá 19-percentné clo na filipínsky tovar vyvážaný do USA, zatiaľ čo americký tovar vstupuje na Filipíny bez cla, informovala agentúra Reuters.
Dohoda vyvolala na Filipínach významnú diskusiu a kritiku, pričom mnohí analytici a zákonodarcovia varujú pred potenciálne závažnými dôsledkami pre domáce hospodárstvo Filipín. Hoci filipínska vláda túto dohodu prezentuje ako „významný úspech“, kritici tvrdia, že je „nevyvážená“ a neprimerane zvýhodňuje USA, čo vyvoláva obavy z oslabenia konkurencieschopnosti vývozu, zvýšenia obchodného deficitu a tlaku na miestne odvetvia, ako informoval denník Globe and Mail.
Dan Lachica, prezident Semiconductor and Electronics Industries na Filipínach, v rozhovore pre filipínske podcastové médiá ANC's Market Edge tiež spochybnil, či USA budú pokračovať v predtým sľúbenej dotácii vo výške 500 miliónov dolárov pre Filipíny v rámci zákona Chips and Science Act, ktorý má posilniť pokročilé montážne, testovacie a baliace kapacity. V rozhovore pre miestne médiá povedal, že si nie je istý, aké „vyjednávacie karty nám zostali“, aby sme dosiahli lepšiu dohodu s USA, okrem „dlhodobého spojenectva“ medzi oboma krajinami, pričom Manila „má veľký vplyv na stratégiu USA v Tichomorí“.
„Vysoké clá USA na filipínske polovodiče a kovy svedčia o nedostatku ohľaduplnosti voči kľúčovým záujmom zraniteľného spojenca. Filipíny so svojou slabou ekonomickou základňou a obmedzenými možnosťami môžu zostať lojálne voči USA napriek tomu, že sú opakovane znevýhodňované,“ poznamenal Dai.
„Z pohľadu USA sú Filipíny menším obchodným partnerom, ale pre Filipíny sú USA kľúčové vzhľadom na ich silnú ekonomickú závislosť. V obchodných rokovaniach Filipíny nemajú žiadnu páku a spoliehajú sa výlučne na dobrú vôľu USA a svoju obmedzenú regionálnu bezpečnostnú hodnotu,“ zdôraznil.
Opakované poškodzovanie spojencov
Niekoľko médií informovalo, že USA ako dlhoročný signatár Dohody o informačných technológiách (ITA) sa zaviazali k nulovým clám na čipy a súvisiace produkty informačných a komunikačných technológií (IKT). Tento rok však došlo k zmene kurzu a USA často ukladajú clá na čipy a polovodiče pod rôznymi zámienkami.
Podľa článku Information Technology & Innovation Foundation, think tanku so sídlom vo Washingtone, navrhované 100-percentné clá Trumpovej administratívy na polovodiče z Taiwanu, ktorých cieľom je podporiť americký priemysel, pravdepodobne vyvolajú opačný účinok.
Okrem toho článok agentúry Reuters uvádza, že navrhované clá USA na dovoz počítačových čipov, liekov a ocele, ktoré boli oznámené 28. januára, majú za cieľ podporiť domáce výrobné odvetvie, ale výrazne poškodia spojencov USA v Ázii, vrátane Japonska a Južnej Kórey. Japonsko je významným dodávateľom zariadení a materiálov na výrobu čipov prostredníctvom spoločností ako Tokyo Electron a Advantest. USA by čelili nepriamym dopadom narušených dodávateľských reťazcov polovodičov a rastúcim nákladom.
Južná Kórea, ďalší spojenec USA, zaznamená pokles svojho vývozu polovodičov v hodnote 141,9 miliardy USD (vrátane 10,28 miliardy USD do USA v roku 2024), čo povedie k narušeniu dodávateľských reťazcov a zvýšeniu nákladov pre juhokórejských výrobcov aj amerických spotrebiteľov a výrobcov, uviedla agentúra Reuters.
Tento krok USA je široko považovaný za politiku, ktorá poškodzuje ostatných, bez toho aby priniesla prospech samotným USA. Zdroje z odvetvia uviedli pre Global Times, že polovodičový priemysel závisí od špecializovaného globálneho dodávateľského reťazca, od nástrojov na návrh a automatizáciu elektronického návrhu (EDA) až po výrobu, balenie a testovanie polovodičových doštičiek. Americké zlievárne sa pri kľúčových procesoch spoliehajú na dovážané zariadenia a materiály z Holandska, Japonska, Nemecka a ostrova Taiwan. Vyššie vstupné náklady vyplývajúce z ciel by mohli brániť, a nie urýchľovať, domáce výrobu v rámci amerického zákona o čipoch.
„Ak veľká ekonomika ako USA ignoruje záväzky vyplývajúce z dohody ITA pod zámienkou „národnej bezpečnosti“, ostatní členovia môžu považovať za oprávnené zavádzať vlastné protekcionistické opatrenia, čím oslabia autoritu pravidiel WTO. Najdôležitejšie je, že to nakoniec povedie k oslabeniu dôveryhodnosti riešenia sporov,“ poznamenal Malindog-Uy.
Odborníci varujú, že sebapoškodzujúca politika USA predstavuje riziko, ale „malé národy“, ktoré slepo nasledujú USA, ako napríklad Filipíny, znášajú väčšie náklady – musia spĺňať geopolitické požiadavky USA a zároveň znášať ekonomické vykorisťovanie.
Od roku 2023 USA prehlbujú bezpečnostnú a vojenskú spoluprácu s Filipínami s cieľom integrovať ich do svojej indicko-tichomorskej stratégie, pričom sľubujú podstatné investície, ako napríklad podporu hospodárskeho rozvoja v severnej časti Luzonu a rozvoj filipínskeho čipového priemyslu. Politika USA, ktorá je motivovaná vlastnými záujmami a postráda konzistentnosť, najmä vysoké clá na filipínske čipy, však nepochybne naruší už aj tak obmedzenú dôveru voči USA na Filipínach a oslabí krehké spojenectvo medzi oboma národmi, uviedol Dai.
Tento materiál bol pôvodne uverejnený v Global Times.
"Indie by mohla již zítra získat snížení cla o 25 %, pokud přestane nakupovat ruskou ropu... Neprokázala však žádnou ochotu tak učinit a já jsem zmaten, ... "Při pohledu přímo do očí nám říkají: "Nepřestaneme kupovat ruskou ropu," řekl Peter Navarro, hlavní poradce amerického prezidenta pro obchod a výrobu (
