Historie, kterou nás neučili...

[Alchymista]

Možno - komunikačný jazyk?

[PeterM]

Z jazykom to bude rovnaký príbeh ako v Korutanoch s nemčinou u slovanského obyvateľstva. A Bulharsko zase v opačnom garde neslovanský národ a slovanský jazyk. Takže asi maďačina preto lebo vedenie rozprávalo maďarsky a plebs sa musel prispôsobyť. A inak v Europe je to taká pestrá zmes že pouličný orech je čistokrvnejší.

[modrak]

Problém s Maďarčinou je ten, že to nikdy nebol jazyk panstva. Úradnou rečou v Uhorsku sa stáva až roku 1866. Dovtedy bola úradná reč latinčina. Panstvo žvatlalo po latinsky. Aj ten najbiednejší zeman hovoril po latinsky. Inak bol sedliak. Šľachtici mali predpísané jazyky : latinčina, nemčina, taliančina, jazyk poddaných pre styk s nimi. Hovoriť čo i len v rodinnom kruhu inak ako latinsky, bol znak "buranštiny" . Maďarčina sa ako "spoločná" reč začína zavádzať až koncom 18. stor.

[palo satko]

Na uhorskom kralovskom dvore sa vravelo madarsky. tak isto ako v rovnakom čase na anglickom vravelo francuzsky. Lenže to bola taka madarčina plna slovanskych a nemeckych slov ako doklada modlitby za mrtveho zo začiatku 13.storočia, ktora sa vola Prayov kódex. Jedná sa o manuskript z rokov 1190 až 1200, ktorý v Bratislave objavil jezuita György Pray a sa dnes nachádza v Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti. Podľa historikov kódex vznikol v benediktínskom kláštore v Boldve a odtiaľ bol prenesený do Diakoviec. V čase tatárskeho vpádu v roku 1241 sa z Diakoviec dostal do archívu Bratislavskej kapituly.
Sučasna madarčina je plna novych slov, ktore povymyšlali vedatori v ramci očistenia jazyka.
Inač s prichodzimi Madarmi je to tak, že okolo roku 900 už skupina 500 jazdcov dokazala urobit vyznamnu zmenu vo vojenskom konflikte. Väčšina madarskych ôvybojovô nebolo nič ine než najomna rabovačka na uzemi nepriatela, ktoru si zaplatil niektori zo zapadnych kralov alebo velmožov. Treba priznat že sa k nim pridali aj Slovania z Nitry, Potisia a Panonie. Ono vybrat sa do Andaluzie a tam utrpiet drvivu poražku nebola asi dobre strategia na pohlavne rozmnožovanie sa. Čital som madarsku študiu o tychto najazdoch a kedže fungovali ako motocyklovy gang naozaj bolo tažke predpokladat kde zautočia a pripravit tam dostatočnu armadu, ale situacia sa hned zmenila, ked sa so zajatcami a koristou vraceli naspät. To si ich Nemci pekne počkali, lebo v podstate mohli použit len stare rimske cesty a porazili ich.
Väčšina madarskych jazdeckych hrobov sa našla v Potisi.
Madarov nevyhubili Turci. Je uzemie v madarsku Bodrogkoz ktore nebolo plienene ani Mongolmi a ani Turkami a genetika sučasnikov je rovnaka ako inde v Madarsku. Na druhej strane je ale pravdou, že ranne Uhorsko bolo plne cudzincov. Len v takej Nitre žili židia a mohamedania z Chorezmu, v Ostrihome Španieli a Armeni, V Stoličnom Belehrade a Trnave Valoni, na Spiši Nemci, v Transylvanii Sasi. Na zozname madarskej šlachty je madarske len to, že moderny zhotovitel zoznamu pomadarčil mena šlachticov. ˇosi podobne ako smešne pomadarčenie nazvov železničnych stanic na konci monarchie, čo spôsobovalo velke problemy pri kupovani cestovnych listkov.

[modrak]

Netvrdím, že sa na kráľovskom dvore v Bude nehovorilo maďarský. Taký čističi žúmp, rubači dreva a im podobný personál. Ale taký kuchár a iný kvalifikovaný už drmolili latinu a spol. O šľachticoch nehovoriac. Prayov kódex je preklad pre maďarského sedliaka. Nie pre šľachtica. Šľachta v Uhorsku bol mix domácej šľachty a cudzincov. Cudzí rytieri slúžili kráľovi, za čo dostali kus územia. A domáci tiež, léno nebolo dedičné. To až neskôr sa stalo dedičné. A kto chcel súžiť kráľovi, musel vedieť latinsky. Je otázne, nakoľko Svätý Štefan ovládal maďarčinu. Určite latinu a gréčtinu.

[Alchymista]

Problém s Maďarčinou je ten, že to nikdy nebol jazyk panstva. Úradnou rečou v Uhorsku sa stáva až roku 1866. Dovtedy bola úradná reč latinčina. Panstvo žvatlalo po latinsky. Aj ten najbiednejší zeman hovoril po latinsky. Inak bol sedliak. Šľachtici mali predpísané jazyky : latinčina, nemčina, taliančina, jazyk poddaných pre styk s nimi. Hovoriť čo i len v rodinnom kruhu inak ako latinsky, bol znak "buranštiny" . Maďarčina sa ako "spoločná" reč začína zavádzať až koncom 18. stor.

Povedal by som, že sa bavíme o začiatkoch madarstva po príchode do podunajského priestoru - latina sa začína používať až s pokresťančením maďarov.

[modrak]

Ak sa máme baviť o tom, akým jazykom sa hovorilo v dobe príchodu Maďarov v Podunajsku, tak starosloviensky, latinsky a nejaký intelektuál nemecky. Ako rozprávali kočovníci nevedno. 10 kmeňov. Z toho 1 maďarský. Reč šľachty turečtina - chazarčina. Šľachta Uhrov však zrejme rýchlo sa učí latinčinu, pretože inak sa v Európe nedohovorí. Aj Svätopluk sa ju naučil. Keď už nič iné, potrebovali ju vyjednanie žoldu, výpalného atď. Úradná reč, či už Franskej alebo Nemeckej ríše je : latinčina. Preto je veľká pravdepodobnosť, že jedinú "staromaďarčinu", ktorú Vjačeslav počul, bol nárek popravovaných nepriateľov.

[false_flag]

No a jak z vyse uvedene diskuse vyplyva. Moderni narody ci spise narodni staty jsou v Evrope umelym vymyslem poslednich 300 let. Jinak je to stredoevropsky mix s prevladajici slovanskou genetikou.. vcetne uzemi Madarska Bavorska atd.. trv Staromadaru bylo malo asi jako minimum frankogermanu v nemecku. Zlomek populace. Vetsina dnesnich madaru ma s trv statomadary spolecneho asi tolik jako cesky honza se jakutskym eskymakem.
I ta slavna madarska klobasa je nikoli madarska, ale vyrobek state slovenske diaspory v Maďarsku.. ty slovenske vesnice jsou tam dodnes i kdyz trpi depopulací.

[Kolja]

Nejsem úplně přesvědčený, že běžnou hovorovou řečí šlechty kdekoliv byla latina. Byla to řeč liturgická a úřední (a ještě spíš v psané korespondenci), ale nesedí mi, že by se kuchař se řezníkem na dvoře dohadovali o maso v latině, nebo šlechtici při pitce nadávali latinsky. U šlechty připadá v úvahu němčina, kterou mohli získat sňatkovou politikou ze západu, ale i ta ugrofinština.
Jinak k tomu středoevropskému mixu genů: Nemít odpor ke genetické genealogii, zajímal by mně můj mix, protože úředně až do konce 17. století vesměs Moraváci s českou obcovací řečí. Před tím byla třicetiletá válka a mohlo se vloudit cokoliv.

[palo satko]

Kólia ja som si dal urobiť Y-DNA v certifikovaného labaku a geneticky patrím medzi Slovanov, ktorí prišli v 6. storočí na Slovensko zo severných Karpát. Dokonca človek s rovnakou DNA bol pochovaný v kráľovskom pohrebisku v korunovacnom chráme v Stolicnom Belehrade. Asi to bol Ctibor zo Ctiboric.

[false_flag]

V 17 stoleti si cestina byla podobná te dnesni asi jako rustina te dnešní.. ty jazyky si v te době byly podobnejsi nez dnes s odkazem ke staroslovenstine.. Coz byl v rusku do 16 stoleti oficialni liturgicky jazyk.. a jako liturgicky se sveho casu pouzival i v cesku..

[Kolja]

Kólia ja som ...

Sice mám nick Kolja (zní rusky, ale původ je u mně jiný) ale kólia je inteligentní a hezký pes
Mí předci jsou převážně z Velkomeziříčska a jižního Brněnska. Brněnsko jsem tušil, ale že převážná část je z Vysočiny, netušili ani mí rodiče, než jsem začal bádat. Dobádal jsem se ke společným předkům s člověkem, kterého si hodně vážím-Ludvíkem Svobodou.

[modrak]

Kolja - ""Nejsem úplně přesvědčený, že běžnou hovorovou řečí šlechty kdekoliv byla latina."" Nebavíme o "kdekoliv" ale o Uhorsku. V Čechách dle Vondrušky bola čeština. Čo potvrdzuje aj Ján Hus. V Uhorsku aspoň bez základných slovíčok a obratov sa ani chudobný zeman nezaobišiel. Čo sa týka " kuchař se řezníkem na dvoře dohadovali o maso v latině," to boli najlepší z daného oboru. Kráľ si vyberal z celého sveta. Dokonca aj tí český. Väčšinou z cudziny. Uhorský páni bratia - tí nadávali v latine. V Uhorsku. Český asi v češtine, nemčine atď. Latina bola aj reč v domácom kruhu. Aby mladé panstvo vedelo konverzovať. Latinsky vedel kde kto. Ešte za čias Ľ. Štúra.

[Kolja]

Tak samo sebou nevím, jak to bylo v Uhrách, beru to pochopitelně z českého pohledu, kde ta šlechta mluvila buď česky nebo německy. Že by mohli mluvit latinou mně nenapadlo a připadalo mi to nepředstavitelné. U nás byla latina jazykem církevním a akademickým. Ze zkušenosti z genealogie vím, že ani matriky se nepsaly výhradně latinou. Nejstarší období je české, potom je vystřídala latina, němčina a za obrození nastupuje čeština.

[kenavf]

IMHO: Latinu v tej dobe ovládal kde kto so vzdelanejších ľudí, ale pochybujem že by bola v niektorej krajine hovorovou rečou šlachty alebo inej vrchnosti.

[modrak]

Tou krajinou bolo Uhorsko. A Pezinok a je ho okolie je najlepší prípad prečo.

[palo satko]

Za mistra Jana Husa došlo k treniciam na Karlovej univerzite pre hlasovanie v jej "senate". Jednoduchu zmenil sa pomer hlasov medzi nemeckymi a nenemeckymi - slovanskymi profesormi. Kedže tam chodili sa učit aj ludia z Uhorska, boli tito priradeni medzi slovanov. Je očividne, že v pražskom prostredi bolo pre obyvatela Uhorska najpraktickejšie použivat vtedajšiu slovenčinu, ktora vlastne bola dost rozdielna, lebo iny dialekt malo zapadne Slovensko, stredne Slovensko, Vychodne Slovensko a Panonia.
Druha vec je kto vlastne formoval ranne Uhorsko. Vladnuci rod neskôr nazvany Arpadovci boli tureckeho pôvodu a podla madarskych historikov naozaj prichodzi Madari rozpravali ugo-finsky a turecky. Lenže ten zvyšok ktory formoval štat bol povodom z Panonie a tam prevladal zvyšok karolinskeho - nemeckeho obyvatelstva a Slovania.
Nakoniec nikoho nejako zvlašt nezaujimali dejiny madarskeho prichodu až do objavenia a zverejnenia Gesta Hungarorum v 18. storoči ked sa tato bachorka stala hundamentom madarskeho nacionalizmu. Pritom ich vznik na konci 12. storočia mal pôvodne služit na legitimizaciu vlady Nitrianskej vetvy Arpadovcov.

[Hektor]

Ako tak pozerám, v panónii si mohli jazyk “národovci” vybrať, a vybrali si taký ktorému nikto v zahraničí nerozumel. A ani podstatná časť domácich.

[palo satko]

Z Panonie sa zachovalo niekolko listin. Na jednej o vysveteni kostolov v Pätkostoli je zoznam velmožov z čias Pribinu a Kocela. Plovica velmožov ma slovanske a polovica nemecke mena. Lenže potom napadol oblast Svätopluk Velky Moravsky a kruto sa vysporiadal so všetkymi velmožmi, najmä s nemeckymi. Neskôr su k dispozicii darovacie listini uhorskych kralov a niekto si dal tu namahu a zratal podiel mien obdarovanych. Polovica bola slovanskych a ten zvyšok väčšinov mal mena svetcov zapisane latinsky.
Inač väčšina obyvatelov obci a miest v Panonii kde sa pestoval vinič bola až do vyhnania Nemcov po Druhej svetovej nemecka. V podstate niečo podobne ako pod Malymi Karpatami.
Madarizacia bola velmi mocnym nastrojom. Zatial čo uradnik v česku musel ovladat nemčinu a češtinu jazykom aj pismom, v Uhorsku bolo podmienkou ovladat madarčinu. Videl som majetkove listiny z oblasti kde žijem, ktore boli vedene latinsky, nemecky a slovensky. Po madarizacii už len madarsky. Takže obyvatelia Panonie si nevybrali, ale bolo im nanutene. Nakoniec dost pochybujem, že by dnes niekto mohol požadovat v Česku aby s nim na urade jednali napr. v nemčine alebo goralčine. U nas v oblastiach kde žiju Madari sa da na uradoch použit madarčina.

[palo satko]

Tu je vyvoj obyvatelstva v Karpatskej kotline od mladšej doby kamennej až po dobu bronzovu. Pôvodne obyvatsvo v doby neolitu ktore tvorilo zmes domacich lovcov zberačov a prichodzich polnohospodarov z Anatolie a v dobe medenej zmenila na prevahu prichodzich polnohospodarov aby nakoniec po vpade Indoeuropanov z ruskych stepi a lesostepi sa uplne zmenila a prakticky zostala taka až do dneška. Prvy stlpec je neolit, druhy doba medena a treti doba bronzova