Vesmírny výzkum

[Karsa Orlong]

Cestou znovupoužitelnosti se už vydává také Arianespace, zde testy malého demonstrátoru FROG ve Francii

cestovní mapa k opravdovému nosiči

[kenavf]

Boeing identifikoval příčinu problému s padákem při posledním testu lodi Starliner: šlo o uvolněný kolík

http://www.livingfuture.cz/clanek.php?articleID=12082

[Svarboj]

Boeing vytáhl z NASA další peníze. Za letenku k ISS mu zaplatí více než Rusům

Mezi léty 2006 a 2020 zaplatila NASA Rusku za sedačky pro 70 astronautů k ISS na 3,9 miliardy dolarů. Je to sice hodně, ale roční provoz stanice vyjde NASA celkově na 3 až 4 miliardy dolarů.
Původně začínala cena za zpáteční letenku na 21,3 milionech dolarů, ale v dalších letech dramaticky rostla.

V roce 2017 měl začít americký komerční pilotovaný program, což se však kvůli zpožděním nestalo, a tak NASA objednala dalších 12 sedaček v Sojuzech za necelou 1 miliardu, nebo přesněji 79,7 milionů dolarů na jednu sedačku. Náklady dále porostou zřejmě na 86 milionů dolarů za jednu sedačku.

Z auditu jsme se dozvěděli, kolik přibližně vyjde jedna sedačka od obou soukromých firem v případě, že v lodi poletí čtyři astronauti. V případě SpaceX to bude 55 milionů dolarů, u Boeingu 90 milionů.

https://vtm.zive.cz/clanky/boeing-vytah ... fault.aspx

[Karsa Orlong]

Na setkání ministrů členských zemí ESA byl schválen rekordní rozpočet

Na čtvrtečním ministerském zasedání Evropské vesmírné agentury ESA ve španělské Seville byl schválen rekordní rozpočet. Na příští tři roky tak má ESA k dispozici 12,5 miliard euro a dalších 1,9 miliard na roky následující. Největšími přispivateli jsou Německo, Francie, Itálie a Velká Británie. Za tyto peníze hodlá agentura realizovat několik astrofyzikálních misí a také podpořit americký lunární program Artemis.

http://www.livingfuture.cz/clanek.php?articleID=12103

[kenavf]

terminátorská páska funguje. Pozorování amerického systému Space Surveillance Network ukázala, že po aktivaci pásky začal zmíněný satelit na své oběžné dráze klesat více než 24krát rychleji. Více na: https://vtm.zive.cz/clanky/satelit-prox ... fault.aspx

Akurát nenapísali na akom fyzikálnom princípe tá páska funguje.

[Alchymista]

Ale napísali - elektricky vodivý materiál. Pri pohybe v magnetickom poli Zeme v ňom začnú vznikať vírivé prúdy a od nich brzdiaca sila z interakcie magnetických polí.
Nech je brzdiaca sila akokoľvek maličká a vytvorené zrýchlenie prťavé - doslova zlomky milimetru za sekundu na druhú - tak sa to nasčítava dni a mesiace... A z desaťročí životnosti telesa na obežnej dráhe sú roky a z rokov mesiace alebo týždne...

[riho]

V podstate indukčný jav. Vytvorí sa magnet.

[Alchymista]

Na rovnakom princípe funguje tlmenie kmitov vírivými prúdmi (obvykle pohyblivá hliníková doštička a magnet)

[Alchymista]

Betelgeuze - alfa Orionis (alfa Orionu) bude čoskoro zrejme supernova...

A podľa tohoto článku https://wattsupwiththat.com/2020/02/10/ ... -feb-21st/ sa skutočne k niečomu "chystá" - a možno už nachystala.
Je to premenná hviezda (skoro všetky takto veľké hviezdy u premenné - tj. menia jasnosť) a jej svetelná krivka začína "blbnúť", čo znamená, že má nejaký "štrukturálny problém" - začína "divne" meniť jasnosť. Hviezde zrejme dochádza jadrové palivo...
Záver života veľkých hviezd je rýchly... Takto nejak vyzerá "životopis" hviezdy s hmotnosťou okolo 20 hmotností Slnka - Betelgeuze má asi 11 hmotností Slnka (7,7-20 M⊙), takže jej to všetko potrvá zhruba o tretinu až polovicu dlhšie.
H -> He ======> 6 000 000 rokov (Slnku nejakých 8 - 9,5 000 000 000 rokov. Polovicu času už má síce za sebou, ale najmenej miliardu rokov bude ešte v kľude)
He -> C, O ====> 700 000 rokov (Slnku možno 1 - 2 000 000 000 rokov a ďalej sa už nedostane)
C -> Ne, O ====> 1000 rokov
Ne -> O =======> 9 mesiacov
O -> S, Si, Ar ==> 4 mesiace
Si -> Fe, Cr ===> 1 deň
>>> BUM !
Posledné tri kroky vnútorných štrukturánych zmien by podľa starších teórií mali byť "zvonku neviditeľné".

Kozmický ohňostroj predpovedajú na 21. februára

[kenavf]

Takže teraz je v tejto fáze?

O -> S, Si, Ar ==> 4 mesiace
..

Alebo v ktorej keď má byť ten ohňostroj 21.2. ?

[Alchymista]

modelujeme, modelujeme ... a už nebudeme dlho - prichádza čas overovania. Alebo aj nie...

Ten odhad sa stavia dosť "na vode", poslednú "bližšiu" supernovu sme mali v roku 1604 (SN1604 - "Keplerova") vzdialená bola asi 20 000 svetelných rokov, predtým to bola v roku 1572 SN1572 "Tychonova", vzdialená 7500 svetelných rokov. Obe boli typu Ia - "prekrmený biely trpaslík". V modernej dobe pozorovaná "najbližšia" supernova je SN1987A vo "Veľkom Magelanovom oblaku" (LMC) vzdialená 168 tisíc svetelných rokov. Tá bola typu II - zrútená hviezda, rovnako ako bude Betelgeuze.
Ide o to, že vlastne ešte nikto nikdy nevidel, ako skutočne vyzerá veľká hviezda pred výbuchom supernovy. A dokonca ani tesne po ňom... Supernovy obvykle spozorujeme týždne, v lepšom prípade dni po výbuchu - SN1987A vieme čas príletu skupiny neutrín, ktoré sa pripisujú kolapsu jej jadra. Optický výbuch bol spozorovaný až o zhruba 23 hodín neskôr.

Verím tomu, že v dnešnej dobe už sú neutrínové detektory cez počítačové siete prepojené s veľkými ďalekohľadmi a sú vytipované možné zdrojové hviezdy - z Betelgeuze, vzdialenej "len" nejakých 700 svetelných rokov to bude doslova lavína, desaťtisíce, skôr státisíce neutrín zo všetkých staníc počas pár sekúnd a nie 25 kúskov ako zo vzdialenej SN1987A.
Takže v momente spustenia "neutrínového poplachu" sa všetky pozorovania prerušujú a veľké prístroje (ďalekohľady a družicové prístroje) sa zameriavajú na vytypované ciele v dosahu - alebo priamo na zdroj, pretože v takom prúde neutrín bude pomerne jednoduché určiť presnejšie zdroj. A tak extrémne silný zdroj môže byť len jediný - supernova v susedstve. A jediný kandidát je Betelgeuze.

[Hektor]

1. Nieje to nebezpečne pre Zem?
2. Dávnejšie som počul že z nejakej vzdialenosti by to malo osviežiť oblohu ako Slnko cez den.
To 2. bude nezabudnuteľné, ak bude mat kto spomínať.
Niečo sa mi marí že takto začalo Devonske vymieranie.

[Tomas BB SK]

Betelgueze je vzdialena 700 svetelnych rokov, co je hned "za rohom". Tak ci onak, to co vidime je minulost stara minimalne 700 rokov. Ak zajtra spozorujeme vybuch tejto supernovy, znamena to ze vybuchla v obdobi rozkvetu Aztekov a poslednych rokov Matusa Caka Trencianskeho .

Tož, nemozme byt v ocakavani kedy uz vybuchne, ale v ocakavani kedy tento davno minuly jav budeme pozorovat.

[Alchymista]

1. Nieje to nebezpečne pre Zem?
2. Dávnejšie som počul že z nejakej vzdialenosti by to malo osviežiť oblohu ako Slnko cez den.

Sme síce hodne blízko, ale už dosť bezpečne ďaleko. Niečo sa "pokaziť" môže - kľudne to môžu byť geomagnetická búrka, ktorá zničí "všetky mobily na svete", ale život na Zemi, ani ľudskú civilizáciu, to výrazne neohrozí. Ako "medzná" vzdialenosť sa často uvádza vzdialenosť 50 svetelných rokov, kedy už toky žiarivej energie a prenikavého žiarenia dosahujú hodnoty, schopné vyvolať zmeny v zemskej atmosfére (produkciu oxidov dusíku, rozklad ozonu...). Betelgeuze je síce dosť blízko - len 700 svetelných rokov, ale oproti vzdialenosti 50 svetelných rokov je tok energie 200 krát menší. Takže ak to mobily prežijú, máme na pozorovanie supernovy Betelgeuze miestenku do "tretej rady v cirkuse" - so stále perfektným výhľadom na manéž, ale splašený slon rozdupe najskôr niekoho iného.
Betelgeuze určite bude viditeľná aj vo dne - viditeľné boli aj supernovy SN1006 a SN1054, vzdialené cca 7200 a 6500 svetelných rokov, teda asi 10x vzdialenejšie ako Betelgeuze. "Ako Slnko" to ale jasné nebude - Slnko má vizuálnu magnitudu ~27, absolútna magnitúda (tj. vo vzdialenosti 10pc = 32,6 sv.r.) supernovy typu II je odhadovaná na ~17 - a táto bude ešte viac ako 20x ďalej. Ale jasnejšia ako Mesiac byť môže.

Tomas BBSK - skôr filozofická otázka. Neexistuje spôsob ako to zistiť - ešte aj tá gravitácia sa zrejme šíri "len" rýchlosťou svetla.

[kenavf]

Niekde bolo písané že napríklad keď vybuchne supernova(alebo niečo iného :???: ) tak v jednej osi vytriskne veľmi úzky paprsok gama žiarenia a ten je schopný zlividovať život na Zemi behom pár sekund aj keby sa to stalo veľmi ďaleko.
Ospravedlňujem sa za veľmi neurčitý popis ale čítal som to veľmi dávno.

[Alchymista]

Osové výtrysky pri výbuchu supernovy - to je jeden z predpokladaných mechanizmov GRB - "gamma ray burst", zábleskových zdrojov gamažiarenia. Alebo aspoň jedného z niekoľkých typov GRB.
To by sme mali fakt smolu... Doteraz sme GRB pozorovali len v "kozmologických vzdialenostiach" - život na Zemi by GRB údajne zničil na vzdialenost ~5000 sv.r. - a ľudskú civilizáciu aj na dvojnásobnú vzdialenosť.
Útechou môže byť fakt, že doteraz nebol takýto jav pri žiadnej supernove spoľahlivo spozorovaný.

[kenavf]

Ale ten by musel mieriť priamo na Zem alebo do jej tesného okolia, neviem aký úhol zviera ten kužel toho paprsku.

[Alchymista]

uhol výtrysku by mal byť malý, len 5-10°.
Priestorová orientáciu osy rotácie Betelgeuze samozrejme presne nepoznáme. Ale osa rotácie nemieri k nám, to by jej svetelná krivka vykazovala určité príznaky, ktoré údajne nevykazuje.

[kenavf]

5-10°

to je relatívne široké, očakával by som niečo v sekundách maximálne v minútach. Ak sa jedná o jednotky stupňov tak by to dokázalo asi urobiť paseku v dosť hlbokom vesmíre.
Predpokladám ale že relatívne blízke hviezdy vo vzdialenosti tisícok svetelných rokov od seba asi rotujú cca v obdobných rovinách a tak majú osi otáčania nasmerované "dohora". Ovšem to platí za predpokladu že ten gama výtrysk bude v osi otáčania.

[nine_mike]

Ako vlastne vzniká ten gama výtrysk?