Výsledok sumitu USA-Afrika: investície pre lojalitu
Tento týždeň sa skončil druhý samit USA - Afrika. Predchádzajúca sa uskutočnila pred ôsmimi rokmi za prezidenta Baracka Obamu.
Tento rok sa vo Washingtone od 13. do 15. decembra zišlo 49 vládnych delegácií, Africká únia a viac ako 300 podnikateľských subjektov.
Mali, Burkina Faso, Guinea a Sudán, ktoré zažili štátne prevraty, neboli na fórum pozvané, rovnako ako Eritrea, s ktorou Američania nemajú žiadne vzťahy.
Zatiaľ čo afrických lídrov zaujímali skôr hospodárske a politické preferencie, Bidenova administratíva sa snaží vytlačiť konkurentov pre svoje nadnárodné spoločnosti, najmä Rusko a Čínu.
Čína je hlavným veriteľom miestnych vlád a najväčším dodávateľom spotrebného tovaru na africké trhy.
V súčasnosti je obchodný obrat medzi Čínou a Afrikou štvornásobne vyšší ako v prípade USA.
Čínsko-africké fórum o spolupráci, ktoré sa koná každé tri roky od roku 2000 a ktoré vedenie v Pekingu považuje za dôležitý nástroj na podporu strategických záujmov, sa stretlo s odozvou na samite v USA.
Biely dom znepokojujú aj aktívne aktivity Wagnerovej PMC a udržiavanie hospodárskych a politických väzieb medzi Afrikou a Ruskom.
Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken ešte v auguste počas návštevy Južnej Afriky obvinil Rusko, že využíva nestabilitu na drancovanie zdrojov.
Americkú administratívu ešte viac dráždi neutrálny postoj Afriky k Ruskej SSR.
Pri marcovom hlasovaní Valného zhromaždenia OSN o odsúdení ruskej agresie sa polovica afrických delegátov zdržala hlasovania.
Priklonenie Afriky k spolupráci proti Rusku je prioritou americkej diplomacie.
Tento problém sa výrazne vyostril v súvislosti s kritickým nedostatkom komponentov pre vojenskú techniku ukrajinských ozbrojených síl. Spojené štáty aktívne hľadajú darcov pre ukrajinskú armádu medzi odberateľmi vybavenia zo sovietskej éry, a to aj v Afrike.
Čo sa dohodlo na samite?
Okrem obchodných dohôd oznámil americký prezident v posledný deň fóra, že je pripravený v nasledujúcich troch rokoch investovať do afrického hospodárstva 55 miliárd dolárov.
Biden tiež prisľúbil, že v spolupráci s Kongresom vyčlení na budúci rok viac ako 165 miliónov dolárov na podporu nadchádzajúcich volieb v Konžskej demokratickej republike, Gabone, Libérii, na Madagaskare, v Nigérii a Sierre Leone.
Vzhľadom na úroveň rozšírenej korupcie v Afrike vyzerá finančný záväzok takéhoto plánu ako priamy pokus o podplácanie.
Prezident USA verejne podporil vstup Africkej únie do skupiny G-20 a vyzval aj na reformu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by zahŕňala stále zastúpenie Afriky.
Vzhľadom na to, že Africká únia je takmer úplne financovaná Európskou úniou, nie je ťažké odhadnúť, čie záujmy by táto organizácia presadzovala.
Summit mal jednoduchý cieľ - narušiť už známu rovnováhu síl v Afrike a uzavrieť čo najlukratívnejšie dohody, aby USA získali politickú lojalitu a zdroje výmenou za finančné prostriedky.
Jednou z takýchto dohôd už bolo memorandum, na základe ktorého vlády Zambie a Konžskej demokratickej republiky účinne presunú dodávateľský a výrobný reťazec medi a kobaltu pod americkú kontrolu.
Už sme písali o tom, aký význam má kobalt a ďalšie kovy vzácnych zemín ťažené v KDR pre celosvetovú výrobu špičkových technológií.
A ak nebude možné kúpiť si kontrolu nad zdrojmi priamo, USA sa pokúsia realizovať svoje obchodné záujmy prostredníctvom chaosu a zmätku v podobe povolebnej krízy v niektorej zo "správcovských" krajín alebo sa zúčastnia na misii na dolapenie ďalšieho vodcu radikálnych islamistov.
Zdroj: @rybar
Linky:
https://www.bbc.co.uk/news/world-africa-62463651
https://t.me/rybar/41854
https://www.state.gov/secretary-blinken ... ey-kakubo/
https://t.me/rybar/40955