Aktuální konflikty - zpravodajství, informace, historie...

gandalf píše: ↑

26 zář 2017, 18:30

Díky, ale ten "studený start" je asi na jiném principu? Někde jsem četl, že jeho výhodou je že není vidět, odkud střela startuje a vlastní raketový motor startuje až ve větší vzdálenosti. Nebo je to jinak?

S dymom a nezistiteľnosťou miesta odpalu to nemá asi nič spoločné.Ten studený štart je skôr o tom že pri opúšťaní sila nieje konštrukcia lode a výmetného kontajnera namáhaná takou silou(nie sú tam také G-čka a tlaky) ako keby sa v kontajnery naštartoval raketový motor.Dokonca u niektorých rakiet je vidieť že pri studenom štarte sa raketa vychýli tak aby v okamihu zážehu raketových motorov nesmerovali trysky priamo na prepravník(u kolesových prepravníkov).

"Studené odpálenie" má za úlohu, ako píše kenavf, znížiť tepelné a dynamické namáhanie odpalovacieho zariadenia. Niekedy to ale nie je jediná požiadavka. Potom nastupujú "zložitejšie riešenia", ktoré tieto požiadavky umožnia splniť. Princíp je síce stále rovnaký, ale napríklad ak je požiadavka, aby neunikal dym - ani nie tak kvôli demaskovaniu ako častejšie kvôli oslepovaniu vlastných optických prostriedkov, tak výmetný plyn zostáva uzavretý v nejakom obale - alebo sa volia systémy z "priehľadným" plynom alebo rôzne "bezdymné" zlože.

Ale môže byť aj priamo požiadavka na "nenápadný štart" - v takom prípade sa na nejaké dynamické namáhanie "kašle" a všetko sa podriadi bezdymnému a bezzábleskovému štartu - napríklad tak, že v kontajneri je krátky teleskopický systém, ktorý má rýchlo horiacu náplň a pracuje s vysokým tlakom - raketu vyhodí vysokou rýchlosťou. Samozrejme, raketa je namáhaná vysokým zrýchlením a celé dynamické namáhanie zachytáva kontajner a podvozok.
Určitým extrémom v tomto smere je napríklad aj juhokorejský systém Cheolmae II / Cheongung / M-SAM, ktorý vyhadzuje raketu do výšky nejakých štyridsať metrov. Raketa má nejakých 400-500kg a dĺžku cca 4,5-4,8m.

Díky za vysvětlení.

Ako tak pozerám na stopu za raketou tak na "nenápadný štart" by som sa vykašľal a radšej sa sústredil na zbalenie batérie a jej presun v čo najkratšom čase.

niekde (nespomeniem si kde) som videl aj "úplné šialenstvo" - v kontajneri bol "pyropneumatický valec" a lankový kladkový mechanizmus. Raketu o hmotnosti okolo 500kg a s dĺžkou nejakých 4,5-5 metrov to vyhadzovalo von rýchlosťou vyše 50m/s (čož dáva zrýchlenie asi tak 30G :? dostup okolo 120 metrov)

hektor - pozíciu z dymu vysoko nad stromami určíš len veľmi približne - hore je vždy vietor

Hektor - to posledné video nie je o protilodnom systéme ale o PVO systéme - podobnom napríklad ruskému S-350
Alchy chcel vysvetliť princíp štartu
Pri PVO takého dosahu ťa viditeľnosť stopy až tak netrápi ako zasiahnutie tvojho cieľa - pozri na iné rakety, tá stopa je o pevnom palive a všetci hľadajú komprimis ťah / výdrž = dolet / dymovosť = viditeľnosť
Niečo iné to je pre A-A rakety krátkeho dosahu, tam dymovosť vadí viac, ale pri PVO veľkého dosahu pri zásahu cieľa motor aj tak už dávno nehorí a letí sa len zotrvačnosťou

to je samozrejme ďalšia vec - dobu činnosti motora potrebuješ udržať v rozumných medziach. Nie je dobré ju príliš skracovať - pri veľkom dostrele zbytočne zrýchluješ v malých výškach, kde je to neefektívne a máš veľké aerodynamické straty rýchlosti, čo ťa oberá o výškový a diaľkový dostrel. Lenže ani "príliš dlhé" horenie nie je dobré - na malých diaľkach má potom raketa malú rýchlosť, je pomalá. A pritom práve na malej dialke potrebuješ dostihnúť cieľ rýchlo... Obvykle sa volia kompromisy - alebo dva stupne ťahu.

Alebo - ako je v poslednej dobe už štandard pri PVO - viac rôznych rakiet v jednom komplexe .. ale to už sme mimo tejto témy

Z videa som pochopil že cvičný cieľ nieje loď :dobre:
Mal som takú obavu že stopa po rakete vedúca k odpalovaču prezradí pozíciu nejakému prieskumu ( vrtulník, predsunutá jednotka). Vedel by take niečo zamerať delostrelecký radar? Alebo ten "radar čo počúva" absolutne ma nenapadá názov?

Ak ju "delostrelecký" radar stihne zachytiť rýchlo po štarte, tak by to mohol približne zamerať, ale inak sa miesto štartu zo sledovania dráhy blbo počíta aj u jednoduchých neriadených rakiet, u riadenej rakety, na ktorej fungujú kormidlá a aktívne mení dráhu, je to prakticky nemožné, respektíve nemá to zmysel - po sekunde letu už máš chybovú plochu o priemere pol kilometra. Proste riadená raketa je "nebalistická".
"Minometným" štartom sa dosahuje skôr to, že miesto štartu nedokáže presnejšie určiť ani pilot lietadla, ktorý štart priamo vidí. A chyba 500 metrov už stačí na to, aby postavenie zostalo skryté - je to proste priveľký priestor.

Ok a čo to "počuvajúce" zariadenie? Netvrdím že by to malo bohvie aký dosah ale ak by vedelo zachytiť štart... + pri dobrej špionáži možno aj rozoznať po zvuku konkretne zariadenie. Dalo by sa to? Existuje vôbec niečo také?

Hektor píše: ↑

27 zář 2017, 06:59

Ok a čo to "počuvajúce" zariadenie? Netvrdím že by to malo bohvie aký dosah ale ak by vedelo zachytiť štart... + pri dobrej špionáži možno aj rozoznať po zvuku konkretne zariadenie. Dalo by sa to? Existuje vôbec niečo také?

Existuje niečo na principe zemných mikrofónov ktoré snímajú šírenie sa chvenia v zemskom povrchu,myslím že sme sa tu alebo na Palbe o tom bavili že rusi majú také niečo na zisťovanie delostreleckej palby(výhoda pasívneho režimu oproti delostreleckým radarom).To by mohlo fungovať.
Za WWI boli aj klasické zvukové detektory("radary") ale tie asi po zavedení klasických radarov a zvýšení rýchlosti lietadiel,rýchlo skončli.Zvukové smerové detektory sa teraz používajú na vozidlách v mestskom boji na zistenie smeru odkial prichádza strelba.

BrahMos - v roku 2018 test rakety s dosahom 800 km
India plánuje tento rok 2018 testovať verziu strely BrahMos (spoločný Rusko-Indický projekt) s dosahom 800 km. Pôvodné zadanie v spoločnom projekte bol dolet obmedzený na 290km. V 03/2017 India otestovala verziu s doletom 400 km.
Uvedenú raketu je možné vypustiť z ponorky / lode / vozidla a lietadla Su-30 (test 10/2017). Letecká verzia je o 500kg ľahšia ako námorná a pozemná.
Zdroj https://www.hindustantimes.com/india-ne ... Abq6H.html z 20.01.2018

Jeho veličenstvo ZIRKON?

Kedy majú vysielať ten dokument? Teoreticky by to mohol byť zirkón, vpredu to vyzerá že má násosy pre scream jet, ale rovnako to môže byť len maketa čohosi z vývoja v 90tych rokoch.

nine_mike píše: ↑

25 úno 2018, 10:44

Kedy majú vysielať ten dokument? Teoreticky by to mohol byť zirkón, vpredu to vyzerá že má násosy pre scream jet, ale rovnako to môže byť len maketa čohosi z vývoja v 90tych rokoch.

Nieje to Zirkon.
Tu je video toho dokumentu.
V čase 32:20 tam hovorí že sa jedná o maketu americkej hyperzvukovej rakety ,vyvíjanej v USA(je tam spomínaná DARPA ale neviem či aj konkrétne v spojitosti s touto raketou).Hovoria že raketa ešte nieje v USA prijatá do výzbroje.Podľa všetkého to tam majú vyhotovené ako modely na zisťovanie radiolokačného odrazu.

google>darpa hypersonic missile>Obrázky>US Navy 020530-O-0000X-001 Cruise Missile Testing, NASA.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... C_NASA.jpg

V tom dokumente v 41. sekunde, čo to je za model na stole J. Borisova? Že by mal program T-57 nejakého utajeného bezpilotného bračeka o ktorom sa rozhodli pustiť prvý náznak? Taktiež ten dopravák v 45. sekunde je mi záhadou.

Ad 41. sekunda - bloger Charly015 uvažuje nad PAK DA http://charly015.blogspot.sk/2018/02/es ... ak-da.html
Ad 45. sekunda - asi model pomalého transportného lietadla - krídlo kolmo na trup, 2 smerovky od seba aby nad trupom mohli veľký náklad umiestniť (ale to krídlo - to bude pomalé .. že by klzáky ako za WWII?)

skôr pokračovanie Mig SKAT